Zámer kritizovala šéfka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková. Myslí si, že novela sledovala cieľ obmedziť prístup k interrupciám.
Autor TASR
Bratislava 21. septembra (TASR) - Potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod nebude povinné pochovať vtedy, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie na pochovanie. Poslanci odmietli v stredajšom hlasovaní novelu zákona o pohrebníctve z dielne koaličných poslankýň Národnej rady (NR) SR Anny Andrejuvovej (OĽANO) a Evy Hudecovej (Sme rodina), ktorá to predpokladala.
Poslankyne navrhovali, aby bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, u ktorého došlo k potrateniu ľudského plodu alebo k predčasnému odňatiu ľudského plodu, povinný zabezpečiť jeho pochovanie poverenou pohrebnou službou alebo spopolnenie v krematóriu a uloženie urny s popolom na pohrebisku. Malo sa tak diať aj v prípadoch, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie na pochovanie, nepoužil sa na vedecké účely alebo výučbové účely a neexistovalo by podozrenie z trestného činu.
Novelou chceli poslankyne zabezpečiť dôstojné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami v súvislosti s potratenými alebo predčasne odňatými ľudskými plodmi. "Súčasná právna úprava ustanovuje postup vydávania potratených ľudských plodov a predčasne odňatých ľudských plodov pre individuálne pochovávanie rodičmi. V prípade, pokiaľ rodič nepožiada o tieto ľudské pozostatky s cieľom pochovania, končia v spaľovni odpadov s ostatným biologickým odpadom," uviedli.
Návrhom sa mal meniť aj zákon o zdravotnej starostlivosti. Definovať sa mali pojmy pôrod živého dieťaťa, pôrod mŕtveho dieťaťa a potrat.
Zámer kritizovala šéfka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS). Myslí si, že novela sledovala cieľ obmedziť prístup k interrupciám. V stanovisku tvrdí, že v návrhu sa medzi predčasne potratené plody zahrnuli aj všetky umelé prerušenia tehotenstva. V čase finančných problémov zdravotníckych zariadení sa podľa nej predkladateľky snažili vytvoriť pre ne väčšie náklady, "aby neposkytovali interrupciu, ktorá je dnes legálnou službou reprodukčného zdravia".
Poslankyne navrhovali, aby bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, u ktorého došlo k potrateniu ľudského plodu alebo k predčasnému odňatiu ľudského plodu, povinný zabezpečiť jeho pochovanie poverenou pohrebnou službou alebo spopolnenie v krematóriu a uloženie urny s popolom na pohrebisku. Malo sa tak diať aj v prípadoch, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie na pochovanie, nepoužil sa na vedecké účely alebo výučbové účely a neexistovalo by podozrenie z trestného činu.
Novelou chceli poslankyne zabezpečiť dôstojné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami v súvislosti s potratenými alebo predčasne odňatými ľudskými plodmi. "Súčasná právna úprava ustanovuje postup vydávania potratených ľudských plodov a predčasne odňatých ľudských plodov pre individuálne pochovávanie rodičmi. V prípade, pokiaľ rodič nepožiada o tieto ľudské pozostatky s cieľom pochovania, končia v spaľovni odpadov s ostatným biologickým odpadom," uviedli.
Návrhom sa mal meniť aj zákon o zdravotnej starostlivosti. Definovať sa mali pojmy pôrod živého dieťaťa, pôrod mŕtveho dieťaťa a potrat.
Zámer kritizovala šéfka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS). Myslí si, že novela sledovala cieľ obmedziť prístup k interrupciám. V stanovisku tvrdí, že v návrhu sa medzi predčasne potratené plody zahrnuli aj všetky umelé prerušenia tehotenstva. V čase finančných problémov zdravotníckych zariadení sa podľa nej predkladateľky snažili vytvoriť pre ne väčšie náklady, "aby neposkytovali interrupciu, ktorá je dnes legálnou službou reprodukčného zdravia".