Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 26. apríl 2024Meniny má Jaroslava
< sekcia Slovensko

Návrh o pochovávaní potratených plodov poslanci odmietli

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Zámer kritizovala šéfka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková. Myslí si, že novela sledovala cieľ obmedziť prístup k interrupciám.

Bratislava 21. septembra (TASR) - Potratený alebo predčasne odňatý ľudský plod nebude povinné pochovať vtedy, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie na pochovanie. Poslanci odmietli v stredajšom hlasovaní novelu zákona o pohrebníctve z dielne koaličných poslankýň Národnej rady (NR) SR Anny Andrejuvovej (OĽANO) a Evy Hudecovej (Sme rodina), ktorá to predpokladala.

Poslankyne navrhovali, aby bol poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, u ktorého došlo k potrateniu ľudského plodu alebo k predčasnému odňatiu ľudského plodu, povinný zabezpečiť jeho pochovanie poverenou pohrebnou službou alebo spopolnenie v krematóriu a uloženie urny s popolom na pohrebisku. Malo sa tak diať aj v prípadoch, ak rodič nepožiadal o jeho vydanie na pochovanie, nepoužil sa na vedecké účely alebo výučbové účely a neexistovalo by podozrenie z trestného činu.

Novelou chceli poslankyne zabezpečiť dôstojné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami v súvislosti s potratenými alebo predčasne odňatými ľudskými plodmi. "Súčasná právna úprava ustanovuje postup vydávania potratených ľudských plodov a predčasne odňatých ľudských plodov pre individuálne pochovávanie rodičmi. V prípade, pokiaľ rodič nepožiada o tieto ľudské pozostatky s cieľom pochovania, končia v spaľovni odpadov s ostatným biologickým odpadom," uviedli.

Návrhom sa mal meniť aj zákon o zdravotnej starostlivosti. Definovať sa mali pojmy pôrod živého dieťaťa, pôrod mŕtveho dieťaťa a potrat.

Zámer kritizovala šéfka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS). Myslí si, že novela sledovala cieľ obmedziť prístup k interrupciám. V stanovisku tvrdí, že v návrhu sa medzi predčasne potratené plody zahrnuli aj všetky umelé prerušenia tehotenstva. V čase finančných problémov zdravotníckych zariadení sa podľa nej predkladateľky snažili vytvoriť pre ne väčšie náklady, "aby neposkytovali interrupciu, ktorá je dnes legálnou službou reprodukčného zdravia".