Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 23. apríl 2024Meniny má Vojtech
< sekcia Slovensko

Návrh vyhlásiť Deň pamiatky obetí komunistického režimu neschválili

Ilustračné foto. Foto: TASR, Martin Baumann

Právnička a politička Milada Horáková bola jedinou ženskou obeťou justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov.

Bratislava 19. septembra (TASR) - Deň pamiatky obetí komunistického režimu nebude novým pamätným dňom. Poslanci parlamentu odmietli novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne opozičnej SaS. Tá chcela, aby si tento pamätný deň Slovensko pripomínalo 27. júna.

Dátum je podľa predkladateľov symbolický, v tento deň v roku 1950 popravili v Prahe prvé obete komunistických politických procesov, medzi nimi aj Miladu Horákovú, ako ich jedinú ženskú obeť.

"Obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté. Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu považujeme za nevyhnutné, si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť," argumentovali predkladatelia.

Poukázali na to, že 27. jún bol vyhlásený za pamätný deň v Českej republike. Bolo to na pamiatku Milady Horákovej, Jana Buchala, Oldřicha Pecla a Záviša Kalandru. "Tí boli popravení po politickom procese vtedajšieho komunistického režimu Československa, ktorý sa konal v dňoch 31. mája - 8. júna 1950. Obesení boli všetci v Prahe dňa 27. júna 1950," priblížili poslanci.

Právnička a politička Milada Horáková bola jedinou ženskou obeťou justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov. "Vďaka tomuto faktu ako aj Horákovej vytrvalosti a neústupnosti, sa stala symbolom odporu proti vládnucej Komunistickej strane Československa," dodali.

Poslanci v dôvodovej správe pripomenuli, že v Československu bolo od februárového prevratu v roku 1948 za politické trestné činy "popravených 248 osôb, približne 4500 osôb zomrelo vo väzení a najmenej 282 pri pokuse utiecť cez železnú oponu". Poukázali tiež na vyše 205.000 ľudí, ktorí boli z politických dôvodov odsúdení, ale aj na väzňov, ktorých bez súdu poslali na nútené práce či do Pomocných technických práporov.