Bratislava 23. júna (TASR) - Väčšina rodičov neprijíma dostatočné opatrenia na ochranu detí v kybernetickom priestore. Dve tretiny rodičov pritom nepoužívajú žiadnu formu rodičovskej ochrany, čo je vážne riziko. V Správe o kybernetickej bezpečnosti v SR v roku 2025 na to upozornil Národný bezpečnostný úrad (NBÚ).

„Deti sa tak môžu jednoduchšie dostať k nevhodnému obsahu, môžu byť vystavené kyberšikane, online predátorom alebo iným formám zneužitia. Zabezpečenie digitálnej ochrany detí by malo byť súčasťou základnej digitálnej výchovy rodičov, podporenej školskými programami, ale aj inými štátnymi a neštátnymi preventívnymi aktivitami,“ poukázal NBÚ.

Pomerne nízka je aj znalosť základných IT pojmov. Z pohľadu kybernetickej bezpečnosti ide pritom podľa úradu o základný prvok odolnosti spoločnosti. Iba 30,5 percenta opýtaných rozumie pojmu ransomvér, čo je škodlivý softvér používaný na zablokovanie zariadenia alebo dát a často následné požadovanie výkupného. Phishing, teda útok zameraný na oklamanie používateľa, ktorý potom odovzdá svoje údaje, pozná 42,6 percenta respondentov. Naopak, pojmy ako spam a malvér sa do povedomia dostali viac. Pozná ich približne osem z desiatich ľudí.

Dáta zároveň naznačujú znižovanie priepastných rozdielov v schopnostiach používať digitálne technológie. Klesá totiž množstvo ľudí so základnými zručnosťami a stúpa kategória pokročilých. „Priaznivým trendom je pokles osôb bez digitálnych zručností, čo naznačuje postupné znižovanie priepastných rozdielov v spoločnosti. Napriek tomu úroveň digitálnych zručností slovenskej populácie zostáva prevažne na základnej úrovni. Z pohľadu kybernetickej bezpečnosti je dôležité vnímať digitálnu negramotnosť ako vážne systémové riziko,“ upozornil NBÚ v analýze.

Údaje tiež naznačujú stabilné používanie základných bezpečnostných prvkov a nástrojov. Najčastejšie používaným zostáva heslo a antivírusový program. Používanie rovnakého hesla pri viacerých službách je však pomerne rozšíreným javom. Len pätina respondentov uviedla, že na každý účet používa unikátne heslo. „Tento návyk predstavuje jedno z najväčších rizík v oblasti osobnej kybernetickej bezpečnosti. Kompromitácia jedného účtu môže viesť k ohrozeniu ďalších služieb,“ dodal NBÚ. Poukázal, že v tejto oblasti je potrebné systematické vzdelávanie.

Približne polovica ľudí na Slovensku v roku 2025 používala umelú inteligenciu (AI). Vyžaduje si to neustále zvyšovanie informovanosti o benefitoch, ale aj rizikách AI systémov. Kvantové počítače a postkvantovú kryptografiu plánujú používať dve percentá opýtaných. O týchto pojmoch nikdy nepočulo 43 percent ľudí.

„Výsledky prieskumu naznačujú, že úroveň povedomia obyvateľov o kybernetickej bezpečnosti sa síce postupne zlepšuje, avšak pretrvávajú výrazné medzery v oblasti bezpečnostných návykov a poznania hrozieb. Digitálne zručnosti populácie zostávajú prevažne na základnej úrovni a len malá časť respondentov disponuje pokročilými zručnosťami. Hoci väčšina respondentov používa základné bezpečnostné opatrenia, pokročilejšie nástroje sú využívané v podstatne nižšej miere. Úroveň povedomia o kybernetických hrozbách, umelej inteligencii či kvantových technológiách je značne obmedzená, avšak v krátkodobom horizonte je možné očakávať jeho rozvoj. Informovanosť je základným predpokladom účinnej ochrany pred kybernetickými hrozbami. Z dlhodobého hľadiska je preto nevyhnutné kontinuálne rozvíjať vzdelávanie v kybernetickej bezpečnosti,“ zhodnotil NBÚ.