Bratislava 5. mája (TASR) - Astma patrí medzi najrozšírenejšie chronické ochorenia dýchacích ciest. V roku 2024 evidovali ambulancie klinickej imunológie a alergiológie na Slovensku takmer 140.000 pacientov s bronchiálnou astmou, z nich bolo vyše 48.000 detí. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). TASR o tom informovala Simona Uhlárová Jarošová z NCZI pri príležitosti utorkového Svetovéo dňa astmy.

Podľa údajov NCZI zaznamenali ambulancie klinickej imunológie a alergiológie v roku 2024 celkovo 1.319.999 návštev pacientov. Medziročne ide o mierny pokles o 1,8 percenta. Viac ako polovicu návštev tvorili dospelí (64,4 percenta), deti a mladiství do 18 rokov predstavovali 35,6 percenta. V ambulanciách bolo sledovaných spolu 469.746 osôb, pričom najvyššia miera bola vo vekovej skupine šesť až 18 rokov, nasledovali deti vo veku od jedného do päť rokov.

Najčastejším dôvodom liečby u detí aj u dospelých bola alergická rinitída, na ktorú sa celkovo liečilo 266.217 ľudí. Významnú časť tvorili aj astmatici - s bronchiálnou astmou sa u imunológov a alergiológov liečilo vyše 139.000 pacientov, z nich bolo 48.488 detí a 90.935 dospelých. Najčastejšou formou bola alergická astma, nasledovaná zmiešanou a nealergickou astmou.

Hoci výskyt alergických ochorení a astmy vo svete dlhodobo rastie, dáta NCZI ukazujú, že liečených pacientov v slovenských ambulanciách klinickej imunológie a alergiológie za posledné roky výrazne ubudlo. Kým v priebehu rokov 2015 až 2019 tieto ambulancie každý rok evidovali približne milión pacientov, počas pandémie klesol ich počet približne na polovicu a na rovnakej úrovni sa držal aj v nasledujúcich rokoch. Postupne klesá aj počet liečených astmatikov. Napríklad v roku 2015 sa na bronchiálnu astmu liečilo takmer 194.000 ľudí, v roku 2024 ich bolo o vyše 54.000 menej. Trend každoročného poklesu počtu liečených pacientov bol zaznamenaný tak u detí, ako aj u dospelých.

Bronchiálna astma je ochorenie dolných dýchacích ciest, pri ktorom dochádza k opakovanému zúženiu priedušiek v dôsledku zápalu, opuchu sliznice a zvýšenej tvorbe hlienu. Výsledkom je obmedzený prietok vzduchu do a z pľúc. Prejavuje sa opakovanými epizódami dýchavičnosti, pískavým dýchaním (sipot), tlakom na hrudi a suchým, dráždivým kašľom, ktorý sa často zhoršuje v noci alebo skoro ráno. Pri ťažších formách môže dôjsť k astmatickému záchvatu, ktorý si vyžaduje okamžitú liečbu. Príznaky môžu byť vyvolané rôznymi spúšťačmi, ako sú alergény, vírusové infekcie, fyzická záťaž, studený vzduch, znečistené ovzdušie či tabakový dym. Neliečené alebo nedostatočne kontrolované ochorenie môže viesť k trvalému poškodeniu pľúcnych funkcií.

K rozvoju astmy môže viesť nesprávne alebo nedostatočné liečenie alergie, najmä alergickej nádchy. Varovnými príznakmi môžu byť opakované infekcie dýchacích ciest, kašeľ po fyzickej námahe, dýchavičnosť či znížená tolerancia záťaže. Dôležitú úlohu zohráva aj včasná liečba atopických prejavov, ako je napríklad atopická dermatitída. Z pohľadu prevencie astmy sú kľúčové správna diagnostika a liečba alergie.

Jednou z možností liečby alergických ochorení je špecifická imunoterapia - liečebná metóda, pri ktorej sa pacientovi opakovane podávajú malé dávky alergénu, na ktorý je jeho organizmus citlivý. Cieľom terapie je vyvolať imunologickú toleranciu organizmu na daný alergén. Úspešná liečba astmy si vyžaduje aktívnu spoluprácu pacienta. Kľúčové je pravidelné užívanie predpísanej liečby aj v období bez príznakov. Medzi preventívne opatrenia patrí aj eliminácia rizikových faktorov - nefajčiť, udržiavať primeranú telesnú hmotnosť, vyhýbať sa alergénom a znečistenému prostrediu.