Bratislava 16. októbra (TASR) - Národný inštitút vzdelávania a mládeže (NIVaM) nevníma prvé tri roky zavedenia novej reformy na školách ako uzavretý výsledok, ale ako dôležitú skúsenosť, ktorá ukazuje, čo sa v školách už darí meniť a kde je potrebné podporu ďalej posilňovať. Pre TASR to uviedli z odboru komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v reakcii na zistenia Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI), ktorá zhodnotila prvý cyklus kurikulárnej reformy na 22 základných školách.

Pozitívnym posunom je podľa NIVaM viditeľná zmena v spôsobe učenia a väčší priestor na aktívne zapojenie žiakov. Ďalšou úlohou je zabezpečiť, aby sa tieto zmeny premietali do kvalitného učenia každého žiaka, a to aj prostredníctvom lepšej diferenciácie, formatívneho hodnotenia, rozvoja kritického myslenia, práce s informáciami a inkluzívnych prístupov.

„Prvé tri roky zavádzania nového štátneho vzdelávacieho programu v školách, ktoré s jeho implementáciou začali ako prvé, vnímame ako významnú etapu kurikulárnych zmien. Spolupráca s vybranou vzorkou z prihlásených škôl v rámci celého Slovenska nám poskytla konkrétne skúsenosti priamo z reálnej pedagogickej praxe,“ uviedol NIVaM. Zároveň doplnil, že išlo o dôležitú spätnú väzbu o tom, či sa školám darí, s akými výzvami sa stretávajú a v ktorých oblastiach potrebujú ďalšiu odbornú podporu. Spätnú väzbu z praxe využili aj pri ďalšom nastavovaní podpory a pri úpravách kurikulárnych dokumentov, ktoré sa premietli aj do štátneho vzdelávacieho programu.

Zistenia ŠŠI podľa NIVaM potvrdzujú, že kurikulárna reforma sa postupne dostáva do života bežných škôl. „Za pozitívny signál považujeme najmä zistenia z hospitácií v treťom ročníku. Na väčšine sledovaných hodín boli žiaci aktívne zapojení do učenia, spolupracovali v tímoch a využívali bádateľské, zážitkové a projektové aktivity. Učitelia vytvárali viac príležitostí na samostatné objavovanie poznatkov, riešenie problémov a premýšľanie o vlastnom učení. Pozitívnym zistením je, že podľa ŠŠI sa u žiakov prejavoval aj rozvoj sociálnej, emocionálnej a čitateľskej gramotnosti,“ konštatoval NIVaM.

ŠŠI pomenovala i oblasti, v ktorých je potrebné pedagogickú prax ďalej posilňovať. Ide najmä o systematickejšie prispôsobovanie vyučovania individuálnym potrebám žiakov, dôslednejšie využívanie formatívneho a rovesníckeho hodnotenia, rozvoj kritického myslenia a práce s informáciami či uplatňovanie inkluzívnych prístupov. „Viaceré z týchto oblastí spolu úzko súvisia. Ak má učiteľ vedieť reagovať na rozdielne potreby žiakov, potrebuje priebežne zisťovať, čomu žiaci rozumejú, s čím majú problém a akú podporu potrebujú na ďalšie napredovanie,“ uviedol NIVaM.

Na jeseň NIVaM pripravil viaceré programy inovačného vzdelávania, ktoré reagujú na potreby identifikované v pedagogickej praxi. Súčasťou podpory sú aj metodické materiály a praktické nástroje, ktoré učiteľom a školám poskytuje.

Pomôcť môže aj kriteriálne testovanie, ktoré ŠŠI vo svojej správe spomína, mieni NIVaM. Jeho význam spočíva v tom, že učiteľovi poskytuje informáciu o tom, čo jednotliví žiaci vzhľadom na stanovené vzdelávacie ciele zvládajú a v ktorých oblastiach potrebujú ďalšiu podporu. Zmyslom je výsledky testovania využívať najmä pri plánovaní ďalšieho učenia a vyučovania. NIVaM v tejto súvislosti rozvíja koncepciu kriteriálneho testovania ako podporného nástroja, ktorý môže poskytovať relevantnú spätnú väzbu o učení žiakov. Pozornosť treba podľa NIVaM venovať aj žiakom, ktorí majú ťažkosti s porozumením zadaní alebo s preukázaním svojich vedomostí v dôsledku jazykových či iných vzdelávacích bariér.