Bratislava 21. augusta (TASR) - Čerpanie európskych financií z programu LIFE na roky 2021 až 2027, ktoré sú určené na ochranu životného prostredia či boj s klimatickou zmenou, je na Slovensku ohrozené. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR zmenilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím prístup a do skončenia kontroly v máji neuzavrelo ani jednu zmluvu o spolufinancovaní, hoci niektoré projekty už získali podporu Európskej komisie (EK). V štátnom rozpočte na rok 2026 je na spolufinacovanie projektov vyčlenených päť miliónov eur, do konca mája sa tak nič nevyčerpalo. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR vybraných projektov programu LIFE.

„Financie určené na ochranu životného prostredia, ktoré môžu pokrývať až 75 percent oprávnených výdavkov zo schválených projektov, tak môžu napokon pripadnúť iným členským štátom Únie. Tieto peniaze by pritom mohli Slovensku pomôcť plniť záväzky vyplývajúce z nášho členstva v európskom spoločenstve, a to prioritne v oblasti ochrany životného prostredia. Zároveň by mohli aktívne podporiť projekty zamerané na zmierňovanie dôsledkov klimatickej zmeny,“ skonštatovala podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Úrad priblížil, že program LIFE je hlavným finančným nástrojom EÚ pre oblasť životného prostredia a ochranu klímy a riadi ho priamo EK. V rokoch 2014 až 2020 bolo pre Slovensko vyčlenených viac ako 43 miliónov eur. Envirorezort vtedy podľa NKÚ cez spolufinancovanie podporil 23 projektov sumou 25 miliónov eur. Projekty sa týkali ochrany ohrozených druhov vtáctva, obnovy chránených biotopov v územiach sústavy Natura 2000 a systémového zlepšovania kvality ovzdušia, priblížil.

Kontrolóri sa pozreli na vzorku 11 projektov, ktoré realizovalo sedem prijímateľov, a to BROZ - ochranárske združenie, Karpatský rozvojový inštitút, Východoslovenská distribučná, Technická univerzita vo Zvolene, Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko a Univerzita Komenského v Bratislave. Zistili, že ŠOP ako jediný prijímateľ nesplnila zmluvné záväzky pri realizácii projektu a vôbec nečerpala zdroje z národného či európskeho rozpočtu. Organizácia nezabezpečila externú službu na odstránenie invazívnych drevín, nepredložila žiadosti o platbu a ani včas neinformovala MŽP ako poskytovateľa o vzniknutých problémoch.

„Hlavným dôvodom boli neefektívne a komplikované interné postupy, v dôsledku ktorých nebolo verejné obstarávanie na externú službu počas piatich rokov vôbec vyhlásené. K tomuto zlyhaniu prispela aj extrémna personálna nestabilita v podobe šiestich zmien na pozícii generálneho riaditeľa,“ povedala Crkoňová. Dodala, že kontrola ukázala aj nedostatočný dohľad MŽP nad projektom. Vzniknutú situáciu nakoniec muselo podľa NKÚ riešiť BROZ, ktoré zabezpečilo dodávateľa a splnilo projektové ciele v časovej tiesni. 

Kontrolóri tiež identifikovali riziko spojené s manažovaním projektu. Envirorezort ako národný koordinátor programu LIFE výrazné prekračoval lehoty pri schvaľovaní zúčtovania zálohových platieb a finančných refundácií. Pri schvaľovaní dodatkov k zmluvám, administrácii a finančnom riadení projektov chýbali záväzné lehoty, tvrdia.

NKÚ zároveň uviedlo, že spracovanie žiadostí trvalo niekoľko mesiacov, v niektorých prípadoch to bolo 540 až 590 pracovných dní. „Tieto nedostatky boli spôsobené aj organizačnými a personálnymi zmenami, ktoré narúšali kontinuitu spracovania agendy,“ podotkli kontrolóri. Celkovo bola táto agenda podľa nich personálne poddimenzovaná.

Kontrolný úrad preto odporúča posilniť kontrolné a riadiace procesy, aby sa zabezpečila efektívnejšia implementácia a finančné ukončovanie projektov LIFE.