Bratislava 13. februára (TASR) - Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR odhalil nedostatky pri kontrole troch združení obcí (ZO) pôsobiacich v oblasti odpadového hospodárstva. Nedostatky sa týkali nefunkčného systému vnútornej kontroly, neexistujúceho systému finančného riadenia, práce s nespoľahlivými dátami, formalizmu či zvýšeného rizika neefektívneho hospodárenia. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR by podľa kontrolórov malo zlepšiť systém environmentálnej kontroly. TASR o tom informoval odbor internej a externej komunikácie NKÚ.

„Hlavným menovateľom významných zistených nedostatkov bol nezáujem a pasivita členských obcí o činnosť a riadenie kontrolovaných združení. Kontrolované boli roky 2022 až 2024 a audítori vychádzali pri definovaní rizík aj z podnetu,“ doplnil NKÚ. Ako priblížil, v rámci kontrol bola preverená činnosť jedného záujmového združenia právnických osôb (združenie obcí Horného Turca) a dvoch združení obcí (združenie obcí stredného Liptova a združenie obcí Vyšehradné).

NKÚ uviedol, že k najvýraznejším zisteniam patrí prípad ZO Vyšehradné, ktoré porušilo finančnú disciplínu takmer za 30.000 eur. „Združenie použilo verejné prostriedky nad rámec svojich oprávnení, keď poskytlo pôžičku 25.000 eur občianskemu združeniu, čo nesúviselo s jeho predmetom činnosti. Kontrola zároveň odhalila aj nehospodárne výdavky, napríklad 1250 eur za 22-stranové zápisnice z valného zhromaždenia,“ poukázal.

V súvislosti s nezáujmom o dianie v kontrolovaných združeniach a v slabej angažovanosti zakladateľov došlo v ZO Horného Turca k odovzdaniu rozhodujúceho vplyvu jeho konateľovi. Kontrolóri zároveň upozornili, že stanovy neposkytovali dostatočný priestor na ochranu záujmov členských obcí. Zároveň boli neaktuálne a nespoľahlivé verejne dostupné údaje v registroch.

Osobitnou témou bola oblasť skládkovania odpadu. Slovenská inšpekcia životného prostredia spochybnila spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy na budúcu rekultiváciu skládok pre matematickú nesprávnosť vzorca. Hoci sú tieto prostriedky vedené na osobitnom účte v Štátnej pokladnici, ich výška je podľa národných kontrolórov riziková a nepokrýva všetky náklady na uzavretie a následnú údržbu skládok. Ako napríklad zistili kontrolóri, z priemerných ročných nákladov ZO Vyšehradné na údržbu uzavretej skládky vo výške 10.000 eur bolo krytých len 2400 eur, pričom samotný monitoring skládkových plynov a podzemných a priesakových vôd stál 2500 eur ročne.

Štátni kontrolóri tiež upozornili, že vo všetkých združeniach síce množstvo skládkovaného odpadu klesalo, členovia ZO Horného Turca však v rokoch 2022 až 2024 nedosiahli výraznejší pokrok, najmä pre nižšie poplatky za skládkovanie, ktoré ich nemotivovali k lepšiemu triedeniu. Ekonomický model združenia bol zároveň postavený na skládkovaní čo najväčšieho objemu odpadu, takže jeho pokles znižoval príjmy združenia.

S cieľom zabezpečiť jednotnú kontrolu a predchádzať finančným rizikám pri sanácii environmentálnych záťaží národná autorita pre oblasť externej kontroly odporučila parlamentnému výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby zaviazal rezort životného prostredia zlepšiť systém environmentálnej kontroly a prehodnotiť spôsob výpočtu účelovej finančnej rezervy na budúce uzavretie skládok komunálneho odpadu.