Bratislava 6. marca (TASR) - Podmienky pre každodenný život vo väzniciach sa v priebehu ostatných desiatich rokov napriek obmedzeným financiám štátu preukázateľne zlepšili. Avšak sociálny systém príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) je od roku 2023 potrebné dofinancovať z iných rozpočtových zdrojov, a preto je z dlhodobého hľadiska neudržateľný. Vyplýva to zo zistení z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, zameranej na podmienky v slovenských väzniciach a hospodárenie ZVJS v rokoch 2022 až 2024. TASR o tom informovala hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.

Priblížila, že pred piatimi rokmi sa začal vo väzniciach zavádzať nový informačný systém vďaka európskej finančnej pomoci, ktorý mal väzňom už od roku 2023 umožniť aj lacnejšie telefonovanie. Systém podľa NKÚ stále nepracuje v plnom rozsahu a v zmluve s dodávateľom neboli upravené sankcie a ani postup pre prípad jeho nefunkčnosti.

Na Slovensku je spolu 16 ústavov na výkon väzby a trestu odňatia slobody a Nemocnica pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. ZVJS zamestnával v kontrolovanom období priemerne 5500 zamestnancov. Priemerný počet väznených osôb bol 9755, čo predstavuje pomer 0,56 zamestnanca na jednu väznenú osobu. Tento pomer je podľa NKÚ porovnateľný s okolitými krajinami. Výdavky na jednu väznenú osobu za deň vzrástli v roku 2024 oproti roku 2022 o viac ako 22 eur, a to na sumu 87,15 eura. Časť výdavkov, približne 6,50 eura na osobu denne, bola podľa NKÚ krytá príjmami z náhrad trov a z práce väznených osôb. Rozpočet Generálneho riaditeľstva ZVJS, pod ktoré spadajú všetky ústavy, je približne 300 miliónov eur ročne. „Kontrola ukázala, že rozpočet zboru v kontrolovaných rokoch nepokrýval ani všetky predpokladané bežné a kapitálové výdavky. Táto situácia sťažovala dlhodobejšie plánovanie a viedla k odkladaniu alebo k neúplnej realizácii niektorých aktivít,“ upozornila podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.

Zároveň poukázala na nedostatky v koncepcii väzenstva, ktorá je v gescii Ministerstva spravodlivosti SR, a na skutočnosť, že rezort sa nedostatočne venoval kontrolnej činnosti. Napríklad neurobil podľa NKÚ ani jednu kontrolu toho, ako generálne riaditeľstvo zboru vybavovalo sťažnosti väznených osôb, hoci ide o povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Väznené osoby podali riaditeľom ústavov v kontrolovanom období 620 sťažností, ani jedna nebola zo strany ZVJS vyhodnotená ako opodstatnená. Nečinnosť ministerstva vytvára podľa NKÚ riziko, že sťažnosti sú vybavované nesprávne alebo len formálne.

Kontrolóri sa zamerali aj na bezpečnosť väznených osôb. Ochrana väznených osôb a príslušníkov zboru bola zabezpečená najmä kamerovými systémami na chodbách, ktoré zbor postupne modernizuje a dopĺňa. Pre nedostatok financií sa to však podľa NKÚ nepodarilo zrealizovať do ukončenia kontroly. Ďalším opatrením na zvýšenie bezpečnosti bolo obstaranie 136 kamier na uniformy príslušníkov v celkovej hodnote 128.000 eur. Financovanie projektu bolo zabezpečené z európskych finančných zdrojov.

Ochranu osôb v krízovom stave mala posilniť aj inštalácia monitorovacích zariadení v celách pre obvinených a odsúdených s vyšším rizikom ohrozenia života. Verejné obstarávanie na elektronické monitorovanie bolo ukončené podpisom zmluvy už v roku 2024 v hodnote 400.000 eur. Celkovo bolo vybraných 80 ciel vo všetkých ústavoch, do ktorých bol inštalovaný systém pozostávajúci z kamerového dohľadu a zo sledovania životných funkcií. V čase výkonu kontroly sa pilotný projekt nachádzal vo fáze užívateľského testovania v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne. Následne by mal byť postupne nasadený vo všetkých ústavoch. „Vo väzniciach je pre odsúdených zabezpečená aj práca, ktorá plní viacero účelov - je formou resocializácie, pomáha zmierňovať dôsledky izolácie, môže pôsobiť terapeuticky a tiež predstavuje príjem pre rozpočet ZVJS,“ konštatoval NKÚ.

Dôležitý prvok v procese resocializácie je podľa NKÚ zabezpečenie kontaktu s rodinou. Počas protipandemických opatrení sa zaviedol kontakt s blízkymi na diaľku, videonávštevy vo väzniciach. Táto forma sa podľa NKÚ osvedčila počas pandémie, ale zároveň zostala aj ako vhodný doplnok k systému fyzických návštev. Na zabezpečenie telefonovania má slúžiť nový informačný systém, ktorý ale stále nie je plne funkčný.

Aj napriek obmedzeniu slobody majú väzni na Slovensku podľa NKÚ možnosť zabezpečiť si niektoré základné tovary prostredníctvom bufetov, ktoré fungujú priamo v ústavoch. V tejto súvislosti národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje na potrebu nastavenia kritérií na výber nájomcu a kritérií primeranosti cien tovarov v týchto predajniach. NKÚ dodal, že nesprávne nastavený systém môže mať vplyv na vyššie ceny tovarov a zvýšenú nespokojnosť väzňov.