Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Práve rastúci objem prostriedkov a následne aj vecné zúčtovanie bolo dôvodom pre prierezovú kontrolu v tejto oblasti.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - Roky 2023 až 2025 v oblasti štátnej podpory športu charakterizujú výrazné zvýšenie financií, no zároveň i otázniky pri zúčtovaní či účelnosti využitia prostriedkov. Vo výsledkoch auditu to uviedol Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). V sledovanom období identifikoval aj prípady zníženia výdavkov na mládež do 23 rokov či investičnú podporu, ktorá nebola vždy podložená dostatočnými analytickými či ekonomickými podkladmi.
Kontrolóri pripomenuli, že masívny nárast prostriedkov do športu na úrovni takmer 80 percent súvisel i so zmenou garanta a presunom kompetencií pri zabezpečovaní financovania z rezortu školstva na novovzniknuté ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ). „Objem použitých finančných prostriedkov v rámci programu Národný program rozvoja športu sa zvýšil zo 108 miliónov v roku 2023 na takmer 192 miliónov eur v roku 2025, čo predstavuje navýšenie o 77,5 percenta. Za celé kontrolované obdobie dosiahlo čerpanie programu 491,4 milióna eur, najvyšší, 40-percentný podiel mali výdavky na uznané športy,“ spresnili kontrolóri.
Práve rastúci objem prostriedkov a následne aj vecné zúčtovanie bolo dôvodom pre prierezovú kontrolu v tejto oblasti. Najzávažnejšie nedostatky v rámci ukončenej kontroly zistili štátni kontrolóri pri poskytovaní a vyúčtovaní príspevku uznanému športu. „Kontrola odhalila prípady akceptovania výdavkov, ktoré nespĺňali podmienky oprávnenosti a verejné prostriedky tak neboli použité v súlade s účelom a podmienkami ich poskytnutia,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo v súvislosti so zisteniami, že MCRŠ v niektorých prípadoch neoverovalo správnosť vstupných údajov, nevyžadovalo úplné podklady a nezabezpečilo úplnú evidenciu zmien vstupných údajov, na základe ktorých sa príspevky vypočítavali.
Významným zistením auditu je, že v dôsledku legislatívnych výnimiek, súvisiacich s krízovými situáciami ako pandémia COVID-19 či prílev cudzincov po začatí konfliktu na Ukrajine, ktoré umožnili športovým zväzom presúvať časť prostriedkov pôvodne určených na šport mládeže do 23 rokov na prevádzkové a administratívne náklady, výrazne klesli výdavky zväzov na mládežnícky šport. „Na vybranej vzorke kontrolovaných vyúčtovaní kontrolný úrad zistil, že vo väčšine prípadov výdavky na mládež klesli pod 15 percent, v niektorých prípadoch až na nulu,“ oznámil Ivančo.
Priblížil, že v roku 2023 bola nulová mládežnícka podpora v Slovenskej plaveckej federácii a Slovenskej volejbalovej federácii, v roku 2024 to bolo v Slovenskom atletickom zväze a Slovenskom zväze cyklistiky. Nulové výdavky na mládež vykazoval v roku 2025 Slovenský atletický zväz, Slovenská volejbalová federácia a Zväz slovenského lyžovania. „Ministerstvo reagovalo na túto situáciu v roku 2024 dodatočnou podporou mládežníckeho športu vo výške približne 12 miliónov eur, ktorú rozdelilo medzi národné športové zväzy formou príspevku na národný športový projekt,“ dodali kontrolóri.
NKÚ v zisteniach auditu poukázal aj na systémový problém pri rozhodovaní o významných štátnych investíciách do športovej infraštruktúry. Konkrétne na to, že príspevok vo výške 25 miliónov eur na výstavbu troch atletických hál vo Zvolene, Martine a Košiciach bol schválený bez relevantných podkladových štúdií, stavebných zámerov a presných nákladových analýz, a preto existuje riziko dodatočného financovania projektov z verejných zdrojov. Pri podpore výstavby multifunkčnej športovej haly Olympic Arena zasa kontrola zistila, že MCRŠ uzatvorilo zmluvu 20. decembra 2024 napriek tomu, že prijímateľ v čase podpisu nebol zapísaný v Registri partnerov verejného sektora.
NKÚ upozorňuje i na chýbajúci celoštátny strategický dokument pre oblasť športu. Odporúča preto parlamentnému výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch vyzvať ministerstvo, aby predložilo novú stratégiu rozvoja športu a návrhy legislatívnych zmien, garantujúcich hospodárnosť a transparentnosť investícií pri národných športových projektoch.
Po preverení financovania športu na úrovni ministerstva kontrolný úrad aktuálne pripravuje kontrolu na Slovenskom futbalovom zväze, ktorý je spomedzi národných športových zväzov najväčším prijímateľom štátnych prostriedkov.
Kontrolóri pripomenuli, že masívny nárast prostriedkov do športu na úrovni takmer 80 percent súvisel i so zmenou garanta a presunom kompetencií pri zabezpečovaní financovania z rezortu školstva na novovzniknuté ministerstvo cestovného ruchu a športu (MCRŠ). „Objem použitých finančných prostriedkov v rámci programu Národný program rozvoja športu sa zvýšil zo 108 miliónov v roku 2023 na takmer 192 miliónov eur v roku 2025, čo predstavuje navýšenie o 77,5 percenta. Za celé kontrolované obdobie dosiahlo čerpanie programu 491,4 milióna eur, najvyšší, 40-percentný podiel mali výdavky na uznané športy,“ spresnili kontrolóri.
Práve rastúci objem prostriedkov a následne aj vecné zúčtovanie bolo dôvodom pre prierezovú kontrolu v tejto oblasti. Najzávažnejšie nedostatky v rámci ukončenej kontroly zistili štátni kontrolóri pri poskytovaní a vyúčtovaní príspevku uznanému športu. „Kontrola odhalila prípady akceptovania výdavkov, ktoré nespĺňali podmienky oprávnenosti a verejné prostriedky tak neboli použité v súlade s účelom a podmienkami ich poskytnutia,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo v súvislosti so zisteniami, že MCRŠ v niektorých prípadoch neoverovalo správnosť vstupných údajov, nevyžadovalo úplné podklady a nezabezpečilo úplnú evidenciu zmien vstupných údajov, na základe ktorých sa príspevky vypočítavali.
Významným zistením auditu je, že v dôsledku legislatívnych výnimiek, súvisiacich s krízovými situáciami ako pandémia COVID-19 či prílev cudzincov po začatí konfliktu na Ukrajine, ktoré umožnili športovým zväzom presúvať časť prostriedkov pôvodne určených na šport mládeže do 23 rokov na prevádzkové a administratívne náklady, výrazne klesli výdavky zväzov na mládežnícky šport. „Na vybranej vzorke kontrolovaných vyúčtovaní kontrolný úrad zistil, že vo väčšine prípadov výdavky na mládež klesli pod 15 percent, v niektorých prípadoch až na nulu,“ oznámil Ivančo.
Priblížil, že v roku 2023 bola nulová mládežnícka podpora v Slovenskej plaveckej federácii a Slovenskej volejbalovej federácii, v roku 2024 to bolo v Slovenskom atletickom zväze a Slovenskom zväze cyklistiky. Nulové výdavky na mládež vykazoval v roku 2025 Slovenský atletický zväz, Slovenská volejbalová federácia a Zväz slovenského lyžovania. „Ministerstvo reagovalo na túto situáciu v roku 2024 dodatočnou podporou mládežníckeho športu vo výške približne 12 miliónov eur, ktorú rozdelilo medzi národné športové zväzy formou príspevku na národný športový projekt,“ dodali kontrolóri.
NKÚ v zisteniach auditu poukázal aj na systémový problém pri rozhodovaní o významných štátnych investíciách do športovej infraštruktúry. Konkrétne na to, že príspevok vo výške 25 miliónov eur na výstavbu troch atletických hál vo Zvolene, Martine a Košiciach bol schválený bez relevantných podkladových štúdií, stavebných zámerov a presných nákladových analýz, a preto existuje riziko dodatočného financovania projektov z verejných zdrojov. Pri podpore výstavby multifunkčnej športovej haly Olympic Arena zasa kontrola zistila, že MCRŠ uzatvorilo zmluvu 20. decembra 2024 napriek tomu, že prijímateľ v čase podpisu nebol zapísaný v Registri partnerov verejného sektora.
NKÚ upozorňuje i na chýbajúci celoštátny strategický dokument pre oblasť športu. Odporúča preto parlamentnému výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch vyzvať ministerstvo, aby predložilo novú stratégiu rozvoja športu a návrhy legislatívnych zmien, garantujúcich hospodárnosť a transparentnosť investícií pri národných športových projektoch.
Po preverení financovania športu na úrovni ministerstva kontrolný úrad aktuálne pripravuje kontrolu na Slovenskom futbalovom zväze, ktorý je spomedzi národných športových zväzov najväčším prijímateľom štátnych prostriedkov.
