Bratislava 6. mája (TASR) – Pri uskutočňovaní verejných politík v oblasti regionálneho školstva a zdravotníctva musí dôjsť k užšej spolupráci medzi štátom a vyššími územnými celkami (VÚC). Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR, ktorý verifikoval problémové body pri riadení kľúčových stratégií a realizácii prenesených kompetencií v oboch oblastiach.

Efektívnosť súčasného nastavenia limituje podľa NKÚ na jednej strane nedostatok právomocí a financií, ktoré krajom neumožňujú okrem samotného udržania a prevádzky systému aj jeho rozvoj. "Samosprávy zasa nemajú v oblasti školstva a zdravotníctva jasne stanovené plány, chýba im zadefinovanie cieľov a merateľných ukazovateľov, ktoré majú viesť k dosiahnutiu kvality v poskytovaní oboch služieb,“ uvádza NKÚ vo svojej správe. Úrad upozorňuje i na to, že ministerstvá školstva a zdravotníctva podľa zistení kontrolórov krajské samosprávy v ich činnosti neusmerňovali, a ak komunikovali, tak len v minimálnej miere. NKÚ preto považuje za nevyhnutné zlepšiť komunikáciu medzi ministerstvami a VÚC. "Pri tvorbe a realizácii politík by sa mali príslušné ministerstvá a samosprávne kraje vzájomne vnímať ako partneri, ktorým ide o spoločnú vec, a nie ako nechcené dvojičky,“ zdôraznil predseda NKÚ SR Karol Mitrík.

Ako príklad pravidiel, ktorým chýba synergia, uvádza NKÚ fakt, že za regionálne školstvo síce zodpovedajú kraje, no posledné slovo napríklad pri financovaní, zaraďovaní odborov či rušení škôl má rezort školstva, rovnako to platí pri určovaní počtu žiakov v prvých ročníkoch stredných škôl. Na druhej strane NKÚ upozorňuje, že kraje nemajú zadefinované jasné kritériá na zriadenie či rušenie škôl a v ostatných piatich rokoch sa neuskutočnila ani žiadna väčšia racionalizácia stredoškolskej siete. V súčasnom systéme sa tak i z dôvodu klesajúcej demografickej krivky dostala obsadenosť škôl v niektorých prípadoch na úroveň 30 až 60 percent.

Kontrolóri poukazujú i na to, že financie poskytnuté štátom pokrývajú náklady na prevádzku a základnú údržbu, normatívne príspevky však nevytvárajú zdroje na investície a modernizáciu škôl. "Kraje však s výnimkou Košického nemali ani zanalyzované, aký objem verejných zdrojov potrebujú na rekonštrukcie či modernizáciu škôl, rovnako tiež nedisponovali stratégiami cielenej podpory duálneho vzdelávania a študijných odborov, ktoré sú žiadané na regionálnom trhu práce," priblížil zistenia hovorca NKÚ Marek Papajčík.

Podľa NKÚ nemá Slovensko v súčasnosti ucelenú víziu ani v tom, ako by malo fungovať zdravotníctvo v prenesenom výkone štátnej správy na krajské samosprávy. Medzi identifikovanými rizikami je neuhrádzanie všetkých nákladov zo strany rezortu zdravotníctva krajským samosprávam na riadenie regionálnych zdravotníckych zariadení, ale i slabá participácia krajov v procese skvalitňovania regionálneho zdravotníctva. "Jedinou možnosťou, ako mohli samosprávy ovplyvňovať kvalitu, bol dozor nad poskytovaním zdravotnej a lekárenskej starostlivosti," tlmočil Papajčík závery kontroly.

NKÚ zvýraznilo i to, že VÚC nemajú ani reálne nástroje na riešenie nedostatku lekárov a ambulancií, keďže rozhodujúcu úlohu v tomto zohrávajú zdravotné poisťovne. "Kraje síce môžu vydať povolenie lekárom a ambulanciám, ale len zdravotné poisťovne môžu rozhodnúť, s kým v konečnom dôsledku zmluvu podpíšu a v akom rozsahu," pripomenul Papajčík problém pri nastavení minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá by vyhovovala aktuálnym potrebám.

Kontrolóri v správe takisto pripomínajú, že absentuje reálna kontrolná činnosť ministerstiev pri monitoringu plnenia zverených kompetencií. "Kontrolná pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v tejto oblasti ani nie je právne zakotvená," dodávajú. Vo všeobecnosti je podľa nich potrebné zmeniť legislatívu upravujúcu rozdelenie kompetencií, pripomínajú aj nevyhnutnosť financovať realizáciu verejných politík dostatočným objemom prostriedkov.