Bratislava 18. novembra (TASR) - Právomoc preskúmavať prieťahy v konaniach by sa mohla presunúť z Ústavného súdu (ÚS) SR na všeobecné a správne súdy. Vyplýva to z novely zákona o súdoch, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Nová úprava má odbremeniť Ústavný súd od tzv. prieťahovej agendy. Za návrhom stojí Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.
Zaviesť by sa malo nové súdne konanie, ktoré bude musieť osoba žiadajúca odstránenie prieťahov v konaní využiť predtým, ako sa obráti na ÚS s ústavnou sťažnosťou. Vytvoriť by sa mal nový právny inštitút - sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní. Rozhodovať by o nej mal tzv. sťažnostný súd v novom type súdneho konania. „Súčasťou tohto konania bude aj rozhodovanie o primeranom finančnom zadosťučinení, ak sa ho sťažovateľ bude domáhať,“ píše MS. O sťažnostiach na zbytočné prieťahy v konaní by mali rozhodovať dva vrcholné súdne orgány. Ak by sa namietali zbytočné prieťahy na okresnom súde, krajskom súde alebo Špecializovanom trestnom súde, rozhodoval by o nich Najvyšší súd (NS) SR. Pri prieťahoch na správnom súde by mal rozhodovať Najvyšší správny súd (NSS) SR.
Sťažnosť na prieťahy by však po novom nebolo možné podať proti NS ani NSS. „V týchto prípadoch bude potrebné obrátiť sa na Ústavný súd tak ako doteraz,“ uviedlo MS.
Rezort spravodlivosti chce meniť zákon vzhľadom na špecifické postavenie a úlohu ÚS v slovenskom ústavnom systéme. „Do každodennej agendy Ústavného súdu patrí rozhodovanie o dôležitejších veciach pre štát a občanov, než akým je rozhodovanie o sťažnosti na prieťahy v konaní,“ skonštatoval v dôvodovej správe.
Ústavný súd je podľa MS v súčasnosti de facto jediným súdnym orgánom oprávneným záväzne rozhodovať o ochrane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj jemu zodpovedajúcemu právu na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Konaniu o ústavnej sťažnosti nepredchádza žiadne iné súdne konanie, čo znamená, že sťažovatelia sa priamo obracajú na ÚS. „Zo štatistických údajov Ústavného súdu dlhodobo vyplýva, že sťažnosti na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov tvoria až 30 percent jeho agendy, čo negatívne ovplyvňuje efektívnosť jeho výkonu. Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa Ústavný súd nezbavuje právomoci rozhodovať o sťažnostiach na prieťahy, ale konaniu pred Ústavným súdom bude predchádzať konanie na všeobecnom súde alebo správnom súde,“ vysvetlil rezort.
Nová legislatíva by mohla byť účinná od 1. januára 2027.