Bratislava 5. marca (TASR) - Novela zákona o rokovacom poriadku Národnej rady (NR) SR by mohla priniesť úpravu niektorých lehôt v legislatívnom procese i ďalšie zmeny. Tie by sa mohli dotknúť aj ustanovení o skrátenom legislatívnom konaní. Novelu predložili do parlamentu poslanci z klubu SaS.

"Navrhuje sa upraviť pravidlá legislatívneho procesu tak, aby sa zvýšila jeho stabilita a predvídateľnosť. Navrhujú sa aj niektoré zlepšenia pravidiel reagujúce na reálne uplatňovanie zákona o rokovacom poriadku," uviedli predkladatelia.

Navrhujú vypustiť možnosť skracovania niektorých lehôt v legislatívnom procese. A to lehotu medzi doručením spoločnej správy výborov a rokovaním o návrhu zákona v pléne v druhom čítaní, medzi podaním pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov počas diskusie a hlasovaním o nich a tiež lehotu medzi schválením pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní a rokovaním o zákone v treťom čítaní. Pripomenuli, že v prípade potreby skracovania lehôt má parlament možnosť na návrh vlády rozhodnúť o skrátenom legislatívnom konaní, v ktorom sa lehoty neuplatňujú.

Argumentujú snahou o lepšiu prehľadnosť legislatívneho procesu, viac času na oboznámenie sa s prípadnými pozmeňujúcimi návrhmi, ale aj ambíciou zabrániť schváleniu zákonov s chybami a legislatívno-technickými nedostatkami. "Čo najmä pri rozsiahlejších, zložitejších a vzájomne nekompatibilných pozmeňujúcich návrhoch hrozí, ak medzi hlasovaním v druhom a treťom čítaní neexistuje žiadny časový odstup," podotkli.

Novela ráta aj s tým, že súčasťou príloh pri predložených návrhoch bude i konsolidované znenie novelizovaných zákonov alebo aspoň ich novelizovaných častí. Ustanovenie má rovnako prispieť k prehľadnosti legislatívneho procesu a väčšej zrozumiteľnosti. Autori návrhu mienia tiež predĺžiť lehotu na prerokovanie poslaneckých návrhov zákonov vo výboroch v druhom čítaní z doterajších minimálne 30 na minimálne 60 dní.

Jedným z cieľov novely je obmedziť "neopodstatnené využívanie skráteného legislatívneho konania". Predkladatelia chcú, aby návrh vlády na skrátené konanie povinne posudzoval Ústavnoprávny výbor NR SR. Ten by mal byť zároveň gestorským výborom k návrhu na skrátenie konania. Zároveň navrhujú, aby ústavnoprávny výbor posudzoval, či prípadný pozmeňujúci návrh nemá charakter tzv. prílepku. Podľa novely by to výbor posudzoval aj v prípade, ak niektorý z poslancov vysloví pochybnosť, či nie je konkrétny návrh prílepkom.

Legislatívna úprava by mohla okrem iného umožniť predsedajúcemu, ktorý aktuálne riadi rokovanie parlamentu, zapojiť sa do diskusie faktickou poznámkou. Zrušiť by sa mohol zákaz používania obrazových prezentácií v rámci diskusie v pléne. Umožniť by sa mohlo prečítanie pozmeňujúceho návrhu v rámci vystúpenia poslanca, nielen na jeho záver.

Predkladatelia tiež mienia vypustiť hlasovania o návrhu predsedu parlamentu na pridelenie jednotlivých návrhov zákonov výborom, určenie gestorského výboru a určenie lehoty na prerokovanie vo výboroch, ak k tomu neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy.