Bratislava 10. novembra (TASR) - Sieť základných škôl (ZŠ) má prejsť optimalizáciou, upraviť sa majú najnižšie priemerné počty v triedach. Spresniť sa majú tiež pravidlá pre rediagnostiku. Vyplýva to z vládnej novely školského zákona a ďalších úprav, ktorú v utorok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

„Cieľom je racionalizácia 'siete' základných škôl tak, aby išlo o funkčné a udržateľné celky vzhľadom na to, že v mnohých základných školách sú minimálne počty žiakov. Zároveň súčasná textácia hovorí o 'predpoklade' a o 'prihlásení' žiakov, teda ide len o teoretický počet na vstupe, pričom cieľom má byť udržiavanie príslušných počtov kontinuálne,“ priblížil predkladateľ, ministerstvo školstva s tým, že novela tiež počíta s výnimkami, pri ktorých možno najnižší priemerný počet žiakov v triedach znížiť.

Novela prináša aj ďalšie zmeny. Regionálny úrad školskej správy by po novom mohol zasiahnuť, ak pred konaním externej časti maturitnej skúšky predseda maturitnej komisie zistí, že nie sú zabezpečené podmienky na jej vykonanie. Po novom má tiež platiť zmena pri systéme ePrihlášky. Má sa upraviť možnosť, aby ministerstvo mohlo určiť, že systém sa (pri technických problémoch) nepoužije, ak už bol zverejnený formulár prihlášky s prioritizáciou.

Zmena by mala nastať aj pri presune pedagogických asistentov v materských a základných školách zo špecifických podporných opatrení do všeobecných podporných opatrení. Spresniť sa majú tiež pravidlá pre rediagnostiku. „Ak žiakovi po rediagnostike nebude potvrdené mentálne postihnutie, prioritne sa má vzdelávať v bežnej triede bežnej základnej školy,“ ozrejmilo ministerstvo.

Novela mení aj zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Upraviť by sa mali podmienky výkonu pracovnej činnosti na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tak, že už sa nebude aplikovať výnimka zo získania stupňa vzdelania. Posilniť sa má aj právo pedagogických a odborných zamestnancov na ochranu pred neodborným zasahovaním. „Spresňujú sa podmienky výkonu atestácií a podmienky platnosti vykonanej atestácie, aby sa predišlo situáciám, v ktorých sa v atestačných organizáciách domáhajú najmä pedagogickí zamestnanci vykonania atestácie pre stupeň vzdelania, ktorý skutočne získali, avšak nezískali vzdelanie, ktoré by bolo splnením kvalifikačného predpokladu,“ priblížil predkladateľ.

Zriadiť sa má aj nová kategória pedagogického zamestnanca. Pôjde o riaditeľa vymenovaného na základe splnenia požiadaviek podľa osobitného predpisu. Novela má takisto stanoviť podmienky výkonu pracovnej činnosti v tejto kategórii. Spresňujú sa i podmienky organizovania vzdelávania v profesijnom rozvoji pri aktualizačnom vzdelávaní, ktoré je poskytované poskytovateľom inovačného vzdelávania tak, aby odborným garantom aktualizačného vzdelávania bol odborný garant inovačného vzdelávania.

Zmeny majú platiť aj v zákone o školskej správe. Zaviesť by sa mala výkonnostná zmluva medzi ministerstvom, školou a zriaďovateľom na účel osobitnej finančnej podpory dobrých škôl, ktoré budú plniť ukazovatele kvality výchovy a vzdelávania. Upraviť sa má aj overovanie plnenia podmienky najnižšieho priemerného počtu žiakov. Rezort navrhol, aby sa overovanie súladu školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom mohlo realizovať až po zápise do registra škôl a školských zariadení. Upraviť sa má aj možnosť označenia škôl, ktoré spĺňajú zákonom ustanovené podmienky (najmä zabezpečenie internátneho bývania) slovom „kampus“.

Novela mení aj zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Upraviť sa má napríklad minimálna výška normatívneho príspevku pre gymnáziá, stredné odborné školy a stredné priemyselné školy, ktoré budú mať uzatvorenú výkonnostnú zmluvu podľa zákona o školskej správe, ktorú bude zriaďovateľ povinný rozpísať škole. Zaviesť sa majú tiež nové kritériá na určovania mzdového normatívu a prevádzkového normatívu.