< sekcia Slovensko

NOVEMBER89: Proces zmeny v Československu bol kratší než v Maďarsku

Ilustračná snímka. Foto: TASR Michal Svítok

Veľký rozdiel však bol v tom, že v Maďarsku bola zmena režimu dvojročným procesom, ktorý mal svoje zastávky.

Budapešť 13. novembra (TASR) – Proces odstránenia komunistického režimu bol vo vtedajšom Československu kratší než v Maďarsku, povedal pre TASR v súvislosti s 30. výročím nežnej revolúcie historik Csaba Kiss Gy., podľa ktorého Československo tento proces ukončilo dôslednejšie.

"V oboch krajinách vládol komunistický režim. Tá maďarská verzia režimu – takzvaný gulášový komunizmus Jánosa Kádára - ponechávala väčšiu slobodu v kultúre, čo však malo privysokú cenu. Československo, najmä Česko, bolo v oblasti kultúry prísnejšie. Na Slovensku sa objavili snahy o väčšiu slobodu v rámcoch daného režimu,” podotkol historik, ktorý je na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa expertom na literatúru, spoločenské a kultúrne vzťahy krajín strednej a východnej Európy. V prvom rade sa však venuje Poľsku a Slovensku. Okrem dvoch svetových jazykov ovláda aj poľský, slovenský a chorvátsky jazyk.



"Spomínam si, že existovala publikácia Slovenské pohľady, ktorá v polovici 80. rokov bola podstatne slobodnejšia než české periodiká. Veľký rozdiel však bol v tom, že v Maďarsku bola zmena režimu dvojročným procesom, ktorý mal svoje zastávky. V Československu bolo obdobie prechodu oveľa kratšie. Začalo sa to 17. novembrom protestmi, ktorých vlna zasiahla celú krajinu až po vtedajšie hranice Sovietskeho zväzu. Protestovali Česi, Slováci, a aj Maďari žijúci v Československu, ktorí psychologicky aj symbolicky ukončili komunistický režim. V Maďarsku k tomu nedošlo až tak dôsledne. Politicky sa ale systém zmenil," zdôraznil.

Maďari očakávali zmeny aj vo vtedajšom Československu, poznamenal Kiss Gy., ktorý si dobre pamätá, keď dostali informáciu o takzvanej sviečkovej demonštrácii v Bratislave. To bol podľa jeho slov signál nadchádzajúcich zmien. "Mali sme veľa osobných kontaktov v Bratislave i v Prahe. Vedeli sme, že komunistický režim v Československu jedného dňa tiež skončí," dodal historik.

V tom čase bol tento historik v opozícii ako zakladateľ Maďarského demokratického fóra (MDF). V Maďarsku vtedy vydávali dvojtýždenník Hitel, v ktorom uverejňovali aj články o Československu. "Musím zdôrazniť, že v našich kruhoch maďarskej opozície bolo Československo populárne – aj Praha, aj Bratislava. Publikovali sme mnohých českých a slovenských autorov. Nelegálnou cestou sme dostali referát Jána Čarnogurského o náboženskej slobode. On nám ten referát poslal na veszprémsku konferenciu, kam ale on osobne nemohol pricestovať. My sme jeho referát publikovali. Uverejnili sme práce mnohých spisovateľov a básnikov, od Václava Havla, Milana Kunderu, slovenských básnikov, ako nášho milého priateľa Ľubomíra Feldeka aj iných. To znamená že, pre nás to bolo dôležité, aby aj v Československu došlo k zmene režimu,” podčiarkol.

Kiss Gy. píše spomienky z obdobia uplynulých 30 rokov. Tento rok vydal druhé vydanie pod názvom Po 30 rokoch 1988-1989 a teraz v knihe pokračuje s tým, že sa v nej zaoberá práve paralelami a odlišnosťami v jednotlivých krajinách prechádzajúcich zmenami režimu.

"Po 30 rokoch sa domnievam, že bol to obrovský krok, pretože dnes žijeme v slobodných krajinách. Maďarsko i Slovenská republika sú členmi Európskej únie (EÚ) i NATO, čo je úplne iná pozícia," myslí si historik, podľa ktorého mladým študentom už ťažko niekto vysvetlí, aký bol život v diktatúre.

Poznamenal, že v európskych procesoch, ale aj v celosvetovom meradle platilo, že sa komunistický režim nemal postaviť pred akýsi "norimberský" tribunál, ako to bolo v prípade nacistov. Znamená to, že vo všeobecnosti v týchto krajinách neboli po zmene režimu komunisti vzatí na zodpovednosť. Kiss Gy. v tom čase nebol zástancom trestania komunistov, ale ako povedal, súčasne považoval za nedostatok, že sa neurobila hrubá čiara za týmto režimom. Preto sa v Maďarsku podľa neho dokázali vrátiť postkomunistické sily.

Najväčší pokrok v období po zmene režimu dosiahli podľa experta Poliaci, pričom ale konštatoval, že Poľsko bolo pred 30 rokmi veľmi zaostalé. Česi boli podľa neho naopak vo veľmi dobrej pozícii. "Česká spoločnosť je veľmi praktická a pragmatická, čo sa mi veľmi páči. Niekedy mám ale pocit, že sú až príliš praktickí, sú otvorení čomukoľvek, čo sa prieči tamojšej inteligencii. Je to výsledkom toho, že si uvedomujú, že žijú dobre. Domnievam sa, že v uplynulých rokoch aj Slovensko vážne pokročilo, chodím tam ročne niekoľkokrát. V Maďarsku, keď si pozriete mestá a obce, uvidíte pozitívne zmeny," skonštatoval.

"Vnímam aj morálne pobúrenie, ktoré existuje v súčasnosti v slovenskej spoločnosti, a to pobúrenie zdieľam z tohto brehu Dunaja. Aj v Maďarsku existuje istá nespokojnosť, ktorá súvisí najmä so štýlom politiky. Myslím si, že uplynulé komunálne voľby (13. októbra) mohli byť takým varovaním pre strany maďarského vládneho bloku," uzavrel Csaba Kiss Gy.

(spravodajca TASR Ladislav Vallach)