Bratislava 6. februára (TASR) - Rok 2014 prinesie príležitosť vyhodnotiť, čo Slovensku dala a dáva integrácia do európskych a transatlantických štruktúr. Oslávi totiž desiate výročie vstupu do Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie.

Okrem toho si SR pripomenie 25. výročie Nežnej revolúcie. Uvádza sa to v materiáli Zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2014, ktorý na úvod siedmeho rokovacieho dňa 29. schôdze NR SR predstavil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).

"Budeme mať priestor na to, aby sme zhodnotili, akým spôsobom sa naplnili naše očakávania, ktoré sme do politických a spoločenských zmien pred 25 rokmi vkladali aj v medzinárodnej oblasti," píše sa v dokumente. V súvislosti s desiatym výročím vstupu do EÚ pripraví rezort zahraničných vecí správu hodnotiacu desať rokov členstva. Jej súčasťou budú odporúčania pre vládu SR v oblasti európskych politík a ďalšieho smerovania európskeho projektu.

Zahraničná a európska politika SR je podľa dokumentu postavená na štyroch nosných pilieroch. Prvým z nich je bilaterálna a multilaterálna diplomacia, druhým je európska politika, tretím ekonomická diplomacia a jednotná prezentácia SR v zahraničí a posledným konzulárna agenda a pomoc občanom.

"Jednou z hlavných priorít a profilových tém zahraničnej politiky SR je podpora transformácie krajín západného Balkánu a ich približovanie k EÚ," tvrdí rezort. Predstavitelia slovenskej diplomacie plánujú dohliadať na to, aby partnerom na ich integračnej ceste neboli kladené nové podmienky. "SR bude podporovať pokračovanie dialógu medzi Belehradom a Prištinou. Čiernej Hore, ktorá úspešne napreduje v prístupových rokovaniach, ako aj Srbsku, ktoré prístupové rokovania otvorí v roku 2014, je SR pripravená poskytnúť politickú podporu i expertnú pomoc," avizuje rezort. Slovensko chce tiež podporovať pokračovanie prístupových rokovaní s Tureckom.

Oficiálnu rozvojovú pomoc chce Slovensko smerovať na tri krajiny - Afganistan, Keňu a Moldavsko. Pomoc týmto štátom má byť zacielená najmä na sektory zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, podpory regionálneho rozvoja a budovania občianskej spoločnosti. "SR bude pokračovať vo využívaní efektívnych nástrojov a modalít oficiálnej rozvojovej pomoci, ku ktorým patrí vysielanie dobrovoľníkov, poskytovanie mikrograntov a trilaterálna spolupráca najmä s tradičnými donormi," píše ministerstvo. Prioritou vo vízovej politike pre rezort je redukcia rozsahu vízovej povinnosti pre občanov SR.


M. DZURINDA: Lajčákova správa je príliš všeobecná a chýba jej odvaha

Foto: TASR

Správa o zameraní zahraničnej a európskej politiky, ktorú dnes v parlamente predniesol podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) je príliš všeobecná, nekonkrétna a nie je možné z nej vyčítať reálne priority slovenskej zahraničnej politiky. V parlamentnej rozprave to uviedol poslanec SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda.

"Už nestačí povedať, že Slovensko je desať rokov v prvej línii európskej politiky. Práve preto by sme mali byť smelší, aktívnejší a prínosnejší," konštatoval. "Keď som teraz počúval vystúpenie pána podpredsedu vlády, musím povedať, že takéto vystúpenie by mohol mať vicepremiér aj v českom parlamente, aj v poľskom, maďarskom, estónskom, či nemeckom. Natoľko bol nekonkrétny, všeobecný," vyhlásil Dzurinda.

Podľa expremiéra a bývalého ministra zahraničných vecí Lajčák pri hodnotení situácie na Balkáne vyzdvihol príbeh úspechu v Srbsku, ale menej už rozprával o komplikovanej situácii v Bosne a Hercegovine, o problémoch Albánska, Kosova či Macedónska. "Podobne, ako sme prispeli Chorvátom, Srbom, prispejme aj Bosne a Hercegovine," apeloval Dzurinda.

Na margo Východného partnerstva konštatoval, že znepokojivý vývoj je možné registrovať u viacerých jeho členov, špeciálne komplikovaný je však na Ukrajine. Týmto problémom sa podľa neho Lajčákova správa venuje len veľmi povrchne. "Nemám Ukrajincov menej rád ako vy. Ale to neznamená, že budeme prehliadať veci. Ukrajina je členom Rady Európy a chce do Európskej únie. Je našou povinnosťou otvorene hovoriť," vyhlásil Dzurinda, podľa ktorého je potrebné podporiť opozičného politika Vitalija Klička, ktorý má šancu ukrajinskú spoločnosť vyviesť z krízy.

Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) reagoval, že nerozumie, prečo sa Dzurinda stále púšťa s Lajčákom do konfliktu pri otázke Bosny a Hercegoviny a Východného partnerstva. "Minister Lajčák bol v európskej diplomacii hlavným poradcom pre tieto oblasti. Bol vybraný medzinárodným spoločenstvom ako ten najlepší pre to, aby riadil Bosnu. A vy s týmto pánom idete teraz zápasiť o to, kto má pravdu. Samozrejme, je to súboj slona a blchy, on vás musí poraziť vždy, lebo o tom ďaleko viac vie. Máte nejaký komplex?" pýtal sa Dzurindu.

Dzurinda na to reagoval slovami, že ako opozičný politik má povinnosť reflektovať zahraničnopolitickú líniu vlády. Blahovu argumentáciu označil za "arogantnú". "Iní majstri sveta nám nezavreli ústa," odkázal poslancovi Smeru-SD.