Bratislava 21. júna (TASR) - Lex atentát svojím obsahom neodkáže zvýšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku. Skonštatoval to poslanec Národnej rady (NR) SR za KDH Igor Janckulík. V pléne predniesol aj pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu a navrhol vypustiť niektoré ustanovenia. Namieta najmä časti týkajúce sa obmedzenia práva na zhromažďovanie, zavedenie renty pre viacnásobných premiérov a predsedov parlamentu či pokuty pre obce v súvislosti s protestami.

"Predložený vládny návrh, ktorý má zaviesť opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, považujeme za návrh, ktorý svojím obsahom nedokáže zvýšiť a zlepšiť bezpečnostnú situáciu na Slovensku," vyhlásil Janckulík. V súvislosti s atentátom na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) odmietol násilie ako prostriedok riešenia konfliktov. Súhlasí s potrebou prijatia adekvátnych opatrení na ochranu ústavných činiteľov, pretože politici by podľa neho mali mať možnosť vykonávať svoju prácu bez toho zastrašovania a útokov. Podčiarkol však, že atentát treba riadne vyšetriť, aby bolo možné vyvodiť závery a reflektovať na ne.

Ozrejmil, že KDH má výhrady najmä k zásahom do práva na zhromažďovanie. Podčiarkol, že ide o základné ľudské právo, výdobytok demokracie a vládny návrh doň neprimerane zasahuje. Vidí tu snahu o zavedenie neurčitých a ľahko zneužiteľných atribútov, ktoré by umožnili neprimerané obmedzovanie tohto práva. Chýba mu kontext potreby navrhovanej úpravy a spoločenskej požiadavky. Čo sa týka doživotnej renty aj pre zvyšných dvoch najvyšších ústavných činiteľov, apeluje na riadnu diskusiu. Podotkol, že nastavenie pravidiel v tejto oblasti by malo byť výsledkom celospoločenskej dohody. Preto ustanovenie navrhol stiahnuť.

Kaliňák: Prijatím lex atentát dôjde k deeskalácii atmosféry

Prijatím lex atentát dôjde k deeskalácii atmosféry v spoločnosti. Uviedol to minister obrany a podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer-SD) v pléne Národnej rady (NR) SR v úvode diskusie k vládnym zmenám po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

"Myslím si, že prijatím zákona dôjde k deeskalácii atmosféry, ktorú mnohé konfliktné zhromaždenia, konfliktné diskusie medzi viacerými politickými stranami spôsobovali," povedal Kaliňák s tým, že aj to bola príčina radikalizácie, ktorá vyústila do atentátu.

Podčiarkol, že každý má právo na slobodné zhromažďovanie, ktoré nemá byť nikým rušené a protest sa nemá zmeniť na lynč toho, voči komu je zhromaždenie namierené. To podľa neho nie je účelom práva na zhromažďovanie. Reflektovať má na to aj predložená právna úprava a prispieť k zlepšeniu.

Minister tiež poukázal na viaceré pozmeňujúce návrhy z výborov. Ozrejmil, že niektoré ustanovenia sa vypustia a bude tak priestor na ďalšiu diskusiu o nich na jeseň, napríklad ustanovenia týkajúce sa priestupkov či Trestného zákona.

Vypustia sa tiež pokuty pre obce v súvislosti s protestnými zhromaždeniami. Kaliňák uznal, že udelenie takýchto sankcií by mohlo u niektorých obcí vyvolať dojem alibizmu a mohli by rizikovým rozhodnutiam predchádzať aj tak, že by radšej vyšli v ústrety pochybnostiam a zakázali by zhromaždenia.

SaS navrhuje zriadiť útvar, ktorý by monitoroval vyhrážky poslancom

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS podajú k lex atentát pozmeňujúci návrh, ktorým by sa mal vytvoriť útvar pri parlamente, ktorý by monitoroval vyhrážky poslancom. Podobný útvar by mal fungovať aj pri Policajnom zbore.

Útvar pri parlamente by mal vyhrážky voči poslancom sledovať, vyhodnocovať a byť poslancom nápomocný aj pri opatreniach na ich predchádzanie. "Pri Policajnom zbore navrhujeme, aby mal svoju dvojičku, ktorá sa špecializuje na vyhrážky súvisiace s výkonom profesie od priestupkov po trestné činy. Dôsledné stíhanie páchateľov vyhrážok s hľadaním preventívnych opatrení je jednou z ciest, ako zvýšiť bezpečnosť," priblížila na tlačovej konferencii poslankyňa Mária Kolíková (SaS).

Poslanci SaS sú pripravení na konštruktívnu diskusiu o zákone lex atentát. Zákon však podľa strany vo viacerých bodoch netriafa svoju podstatu, neadekvátne zasahuje do práv všetkých občanov, a preto je nutné ho zmeniť. Atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je podľa Kolíkovej odsúdeniahodný čin, ale nemôže slúžiť ako zásterka pre hrubé zásahy do zhromažďovacieho práva.

Parlament v piatok pokračuje v rokovaní o lex atentát, ktorý je v druhom čítaní. Pozmeňujúce návrhy avizuje aj koalícia. Balík zákonov má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie na Slovensku. Zaviesť má zákaz zhromaždení v okruhu od sídla prezidenta SR, vlády SR, Ústavného súdu SR či všeobecného súdu. Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia.

Prezident, predseda Národnej rady SR a premiér by mali mať priznané právo na "primerane vybavenú nehnuteľnosť". Šéf parlamentu a predseda vlády, ktorí budú vo funkcii dve volebné obdobia, by zároveň mali mať právo na doživotný plat.

Do diskusie k lex atentát sa prihlásilo sedem rečníkov písomne

Do diskusie k lex atentát sa v piatok prihlásilo sedem rečníkov písomne, z toho traja sú za klub. Návrh zmien v súvislosti s bezpečnostnou situáciou na Slovensku po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) je v druhom čítaní, poslanci sa mu venujú v zrýchlenom režime. V úvode diskusie predstavil návrh minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).

Podľa rokovacieho poriadku môže písomne prihlásený poslanec rečniť maximálne 20 minút, ak je prihlásený za klub, tak pol hodiny. Zákonodarcovia môžu na jednotlivých rečníkov reagovať faktickými poznámkami, jedna môže trvať najviac dve minúty.

Po vystúpeniach písomne prihlásených poslancov bude možné sa prihlásiť do diskusie ešte ústne. Hocikedy môžu požiadať o slovo členovia vlády, premiér, podpredsedovia a predseda NR SR.