< sekcia Slovensko

Malá rómska reforma neprešla, štvorica zákonov podporu nezískala

Ilustračná snímka Foto: TASR/František Iván

Prišla s ňou už po štvrtý raz opozičná SDKÚ-DS, teraz aj s podporou vládneho splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka.

Bratislava 9. júla (TASR) - Lepšiu vymožiteľnosť práva pre všetkých a stav, keď pracovať sa oplatí, mala priniesť tzv. malá rómska reforma, s ktorou už po štvrtý raz prišla opozičná SDKÚ-DS, teraz aj s podporou vládneho splnomocnenca pre rómske komunity Petra Polláka (OĽaNO). Novely právnych noriem, ktoré reforma obsahuje, však dnes parlament nepodporil a zastavil ju tak ešte v prvom čítaní.

"Chceme zlepšiť podmienky ľudí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Máme aj podporu splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka (OĽaNO) a považujeme to za programovú prioritu SDKÚ-DS. Je to aj náš príspevok k zápasu s extrémizmom. Ak nebudú štandardné strany ponúkať štandardné riešenia, budú ich prinášať extrémisti v kovových 'bagandžiach'," varoval líder strany Pavol Frešo. Predseda poslaneckého klubu SDKÚ-DS a spoluautor reformy Ľudovít Kaník vyjadril presvedčenie, že dnes sa neoplatí pracovať tým, ktorí sú v nízkom príjmovom pásme, a preto uprednostňujú sociálne dávky. "Je to teda reforma sociálneho systému, aby štát podporil tých, ktorí sa usilujú a pracujú," vysvetľoval.

Malá rómska reforma obsahovala novely štyroch zákonov. Ide o zákon o hmotnej núdzi, o rodičovskom príspevku, kde SDKÚ-DS navrhovala zvýšenie podpory zo strany štátu pre rodiny, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, ďalej to bola novela stavebného zákona ako prostriedok na boj proti čiernym stavbám na cudzích pozemkoch a napokon zákon o priestupkoch riešiaci kriminalitu nepracujúcich, ktorí nemajú na pokuty. Tí si mali sankciu odpracovať.

Napríklad pravidlá pri poskytovaní dávok v hmotnej núdzi sa mali upraviť tak, aby viac podporovali pracujúce rodiny. Rodina, kde aspoň jeden rodič pracuje, mala mať vyšší príjem ako rodina žijúca zo sociálnych dávok. SDKÚ-DS teda navrhovala, aby sa do nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 percent čistého príjmu tých rodín, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, namiesto súčasných 25 percent. Tým sa podľa Kaníka mal zvýšiť čistý príjem pracujúcich rodín a zvýšiť motivácia ľudí pracovať.

Reforma sprísňovala aj požiadavku na príspevok na školskú dochádzku. Ak by mal žiak viac ako sedem neospravedlnených hodín za mesiac, rodičia naň mali stratiť nárok.