Trovy prekladu a tlmočenia by mal hradiť štát. Navrhujú to poslanci koaličného Mosta-Híd Gábor Gál, Elemér Jakab, Péter Vörös a Tibor Bastrnák.
Autor TASR
Bratislava 4. januára (TASR) - Preklad podaní a dôkazov v regionálnom alebo menšinovom jazyku v správnom súdnom konaní a civilnom súdnom konaní by mal zabezpečovať súd. Trovy prekladu a tlmočenia by mal hradiť štát. Navrhujú to poslanci Mosta-Híd Gábor Gál, Elemér Jakab, Péter Vörös a Tibor Bastrnák v novelách zákona o Správnom súdnom poriadku a o Civilnom sporovom poriadku.
Návrh sa vzťahuje na používanie jazykov, ktoré Slovenská republika pri ratifikácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov označila ako regionálne alebo menšinové jazyky. Ide o jazyk bulharský, poľský, český, maďarský, chorvátsky, nemecký, rómsky, ukrajinský a rusínsky.
Poslanci pripomínajú, že dnes platné zákony upravujú postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prerokúvaní a rozhodovaní sporov. Trovy dnes hradia samotní účastníci, ktorí pred súdom konajú v inom ako štátnom jazyku. Do 30. júna 2016 pritom účastníkom konania zabezpečoval právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú a trovy spojené s prekladom a tlmočením hradil štát. To sa však zmenilo do dnešnej podoby novými kódexmi z dielne ešte minulej vlády. Most-Híd to mieni napraviť.
Na problém ešte vlani v októbri upozornila mimoparlamentná SMK. Strana vtedy hovorila o nedodržiavaní práva používať v občianskom súdnom konaní materinský jazyk bez podmienok. SMK pripomínala, že Slovensko sa k tomuto zaviazalo podpisom Jazykovej charty Rady Európy v roku 2002.
Podľa SMK sa tiež krajina zaviazala, že v týchto konaniach príslušníci národnostných menšín môžu podať dôkazy vo svojom materinskom jazyku a výdavky súvisiace s prekladom má platiť štát. To však podľa podpredsedníčky SMK Ildikó Kőrösi už neplatí po tom, čo prišli tri nové kódexy - Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Návrh sa vzťahuje na používanie jazykov, ktoré Slovenská republika pri ratifikácii Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov označila ako regionálne alebo menšinové jazyky. Ide o jazyk bulharský, poľský, český, maďarský, chorvátsky, nemecký, rómsky, ukrajinský a rusínsky.
Poslanci pripomínajú, že dnes platné zákony upravujú postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prerokúvaní a rozhodovaní sporov. Trovy dnes hradia samotní účastníci, ktorí pred súdom konajú v inom ako štátnom jazyku. Do 30. júna 2016 pritom účastníkom konania zabezpečoval právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú a trovy spojené s prekladom a tlmočením hradil štát. To sa však zmenilo do dnešnej podoby novými kódexmi z dielne ešte minulej vlády. Most-Híd to mieni napraviť.
Na problém ešte vlani v októbri upozornila mimoparlamentná SMK. Strana vtedy hovorila o nedodržiavaní práva používať v občianskom súdnom konaní materinský jazyk bez podmienok. SMK pripomínala, že Slovensko sa k tomuto zaviazalo podpisom Jazykovej charty Rady Európy v roku 2002.
Podľa SMK sa tiež krajina zaviazala, že v týchto konaniach príslušníci národnostných menšín môžu podať dôkazy vo svojom materinskom jazyku a výdavky súvisiace s prekladom má platiť štát. To však podľa podpredsedníčky SMK Ildikó Kőrösi už neplatí po tom, čo prišli tri nové kódexy - Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.