Bratislava 17. septembra (TASR) - Subjektami verejného práva by sa mohli stať aj združenia obcí. Umožní sa tým efektívnejšia podpora z Envirofondu či eurofondov na budovanie verejných vodovodov či kanalizácií. Vyplýva to z novely vodného zákona a noviel ďalších zákonov, ktoré vo štvrtok Národná rada (NR) SR posunula do druhého čítania.

„Združenie na tieto účely predstavuje právnickú osobu zriadenú podľa zákona o obecnom zriadení. Navrhovaná úprava umožňuje viacerým obciam spoločne napĺňať úlohy obcí, a to vrátane starostlivosti o životné prostredie, kam spadá aj zabezpečenie odvádzania a čistenia odpadových vôd a zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou,“ vysvetlilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, ktoré za úpravou stojí.

Pri riešení úloh v praxi je totiž podľa rezortu potrebné riešiť celú aglomeráciu, čo je územie väčšinou širšie, než je kataster obce. Navrhuje preto, aby sa spolupráca obcí realizovala prostredníctvom združenia obcí. „Právna forma združenia umožní jednoduchšie preukázanie vyrovnania majetkovoprávnych vzťahov a povolení (napríklad rozhodnutie o stavebnom zámere) voči poskytovateľom dotácií vyžadovaných na účely konaní o udelení dotácie, čo bude mať aj pozitívny vplyv na rýchlosť konaní,“ doplnil.

Ministerstvo tiež navrhlo rozšíriť opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd. Chce tam zahrnúť aj sledovanie kvality ohrozených vôd, ak je nebezpečenstvo prieniku odpadových vôd či znečisťujúcich látok do povrchovej alebo podzemnej vody. Novela má tiež priniesť zmeny pre nahlasovanie odberov povrchových a podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd v závislosti od ich odobratého a vypusteného množstva. Týkať sa to má len právnických osôb a podnikateľov. Zmena je podľa rezortu potrebná na spresnenie bilancií povrchových a podzemných vôd. Novelou sa tiež majú zvýšiť pokuty za znečistenie povrchových alebo podzemných vôd vypúšťaním obsahu žumpy.

Úprava rieši aj majetkovoprávny problém týkajúci sa pozemkov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli historicky usporiadané. „Mnohé významné vodné stavby boli budované v minulosti (pred rokom 1989) bez riadneho usporiadania vlastníctva pozemkov. V dôsledku toho dnes existujú prípady, keď vodná stavba stojí na súkromnom pozemku, pričom štát alebo jeho organizácie nemajú k danému pozemku zmluvne zabezpečené právo užívania. (...) Novela vodného zákona z roku 2024 už zaviedla možnosť vyvlastniť pozemky pod vodnými stavbami od takýchto vlastníkov,“ vysvetlil rezort.

Upozornil na to, že keďže štát nevie okamžite zabezpečiť proces vyvlastnenia, najmä z finančných dôvodov, navrhol zaviesť aj okamžitý dočasný režim užívania týchto pozemkov. „Tento režim zabezpečí, že vodohospodárske podniky môžu pozemky ďalej užívať na účely prevádzky a údržby vodných stavieb bez prerušenia a bez rizika vzniku nových nárokov z bezdôvodného obohatenia,“ píše v dôvodovej správe. Úprava má zároveň prispieť k vyriešeniu súdnych sporov, v ktorých subjekty, ktoré sú v katastri zapísané ako vlastníci pozemkov pod vodnými tokmi, žalujú štát za obmedzenie vlastníckeho práva. Po novom má byť vlastník povinný strpieť na svojom pozemku vodný tok a výkon správy vodného toku.

Upraviť sa má tiež možnosť ochrany iných vodných zdrojov ako vodárenských alebo využiteľných vodárenských zdrojov. Po novom by malo byť tiež zakázané okrem umývania vozidiel v povrchových alebo podzemných vodách ich aj v nich používať. V zákone sa majú určiť aj výnimky zo zákazu. Zároveň sa má tiež zaviesť nová kompetencia pre správcu toku, a to odstraňovanie sedimentov a nakladanie s nimi.