Attack on Prime Minister
News in English
Otázky sa budú týkať prípadu azylového konania Iránca Rezu M.
Autor TASR
Bratislava 25. januára (TASR) – Azylové konanie v prípade mladého Iránca Rezu M. bolo prerušené. V utorok (24.1.) o tom rozhodol Najvyšší súd. Ten Súdnemu dvoru EÚ predloží v tejto súvislosti na rozhodnutie dve prejudiciálne otázky. Informoval o tom dnes hovorca NS Boris Urbančík.
Reza M., ktorý na Slovensku žije od roku 2009, konvertoval na kresťanskú vieru, za čo mu v krajine pôvodu hrozí trest, opísal hovorca situáciu. Iránec preto požiadal migračný úrad u udelenie medzinárodnej ochrany. Úrad vydal v jeho veci už sedem rozhodnutí o neudelení azylu. Krajský súd v Bratislave potvrdil ostatné rozhodnutie 24. augusta 2016. Prípadom sa opäť zaoberal NS, ktorý sa v minulosti Rezu M. vždy zastal.
NS požiadal Súdny dvor EÚ, aby vyjasnil, či sa európska smernica o spoločných konaniach o poskytovaní a o odnímaní medzinárodnej ochrany má vykladať tak, že vnútroštátny súd môže sám rozhodnúť o udelení ochrany žiadateľovi z dôvodu predchádzajúceho opakovaného zrušenia zamietavého rozhodnutia a vrátenia veci späť správnemu orgánu na základe opakovaného úspešného opravného prostriedku, ktorý sa javí ako neúčinný.
„Javí sa preto, že výklad, podľa ktorého je úlohou vnútroštátnych súdov iba posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o neudelení medzinárodnej ochrany s možnosťou takéto rozhodnutie v prípade zrušenia iba vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie bez toho, aby samotný vnútroštátny súd rozhodol o otázke potreby medzinárodnej ochrany, je odporujúci účelu dotknutého článku procedurálnej smernice," tlmočil Urbančík.
V prípade, že luxemburský súd takúto možnosť potvrdí, sa NS pýta, či sa takáto právomoc udeliť medzinárodnú ochranu žiadateľovi vzťahuje aj naň.
Na príbeh mladého Iránca upozornil Denník N. Reza M. tvrdí, že sa ešte vo svojej vlasti vzdal islamu a konvertoval. Na Slovensku sa nechal podmienečne pokrstiť, pretože krstný list z rodnej krajiny nebol schopný predložiť. Slovenskí migrační úradníci jeho konanie vnímajú tak, že vieru účelovo prezentuje, aby získal azyl či doplnkovú ochranu, čo mu zaručí, že na Slovensku môže ostať žiť.
Aj podľa Krajského súdu v Bratislave Iránec nedokázal hodnoverne preukázať, že úprimne konvertoval. Krstný list ani vyjadrenia cirkevných predstaviteľov neboli dostatočným dôkazom. Migračný úrad tvrdí, že jeho výpovede sú nedôveryhodné, lebo ich viackrát menil. Keď prvýkrát žiadal o azyl ako neplnoletý, dôvodom nebolo, že konvertoval, ale že nedodržiaval moslimské tradície.
Podľa kazateľa Cirkvi bratskej na Slovensku Daniela Pastirčáka sa Reza dostal v Iráne do konfliktu s totalitnou spoločnosťou. Za jeho konvertovaním vidí vzburu. „Je to akt vzbury v zmysle 'toto nechcem, chcem žiť slobodnejšie' a potom prišiel na kresťanské Slovensko, kde sa stretol s nepochopiteľným odmietaním,“ uviedol Pastirčák pre Denník N.
Reza M., ktorý na Slovensku žije od roku 2009, konvertoval na kresťanskú vieru, za čo mu v krajine pôvodu hrozí trest, opísal hovorca situáciu. Iránec preto požiadal migračný úrad u udelenie medzinárodnej ochrany. Úrad vydal v jeho veci už sedem rozhodnutí o neudelení azylu. Krajský súd v Bratislave potvrdil ostatné rozhodnutie 24. augusta 2016. Prípadom sa opäť zaoberal NS, ktorý sa v minulosti Rezu M. vždy zastal.
NS požiadal Súdny dvor EÚ, aby vyjasnil, či sa európska smernica o spoločných konaniach o poskytovaní a o odnímaní medzinárodnej ochrany má vykladať tak, že vnútroštátny súd môže sám rozhodnúť o udelení ochrany žiadateľovi z dôvodu predchádzajúceho opakovaného zrušenia zamietavého rozhodnutia a vrátenia veci späť správnemu orgánu na základe opakovaného úspešného opravného prostriedku, ktorý sa javí ako neúčinný.
„Javí sa preto, že výklad, podľa ktorého je úlohou vnútroštátnych súdov iba posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o neudelení medzinárodnej ochrany s možnosťou takéto rozhodnutie v prípade zrušenia iba vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie bez toho, aby samotný vnútroštátny súd rozhodol o otázke potreby medzinárodnej ochrany, je odporujúci účelu dotknutého článku procedurálnej smernice," tlmočil Urbančík.
V prípade, že luxemburský súd takúto možnosť potvrdí, sa NS pýta, či sa takáto právomoc udeliť medzinárodnú ochranu žiadateľovi vzťahuje aj naň.
Na príbeh mladého Iránca upozornil Denník N. Reza M. tvrdí, že sa ešte vo svojej vlasti vzdal islamu a konvertoval. Na Slovensku sa nechal podmienečne pokrstiť, pretože krstný list z rodnej krajiny nebol schopný predložiť. Slovenskí migrační úradníci jeho konanie vnímajú tak, že vieru účelovo prezentuje, aby získal azyl či doplnkovú ochranu, čo mu zaručí, že na Slovensku môže ostať žiť.
Aj podľa Krajského súdu v Bratislave Iránec nedokázal hodnoverne preukázať, že úprimne konvertoval. Krstný list ani vyjadrenia cirkevných predstaviteľov neboli dostatočným dôkazom. Migračný úrad tvrdí, že jeho výpovede sú nedôveryhodné, lebo ich viackrát menil. Keď prvýkrát žiadal o azyl ako neplnoletý, dôvodom nebolo, že konvertoval, ale že nedodržiaval moslimské tradície.
Podľa kazateľa Cirkvi bratskej na Slovensku Daniela Pastirčáka sa Reza dostal v Iráne do konfliktu s totalitnou spoločnosťou. Za jeho konvertovaním vidí vzburu. „Je to akt vzbury v zmysle 'toto nechcem, chcem žiť slobodnejšie' a potom prišiel na kresťanské Slovensko, kde sa stretol s nepochopiteľným odmietaním,“ uviedol Pastirčák pre Denník N.
