FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Zdôraznila, že ak je veľmi chladno, s prechádzkami je vhodné začať až po druhom týždni života dieťaťa.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 11. januára (TASR) - Podchladenie je pre dojčatá a batoľatá väčšou hrozbou ako pre dospelých. Malé deti nemajú vyvinutý mechanizmus tvorby tepla, akým je triaška. Chlad u nich môže viesť aj k podráždeniu dýchacích ciest, upozornili lekári z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH). TASR o tom informovala hovorkyňa nemocnice Dana Kamenická.
„Dojčatá a malé deti sú náchylnejšie na extrémne teploty, pretože ich telá nie sú schopné regulovať si telesnú teplotu tak ako telá dospelých. Majú veľmi málo podkožného tuku, ktorý funguje ako izolácia a pomáha nám udržať teplo. Hlava dieťaťa je tiež veľmi veľkou časťou jeho tela. V pomere k telu tvorí totiž až približne 20 percent celkovej plochy (u dospelých je to asi len 13 percent). Dieťa s nezakrytou hlavou teda vychladne oveľa rýchlejšie ako dospelý,“ priblížila zástupkyňa prednostky Neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a NÚDCH Dana Dolníková.
Zdôraznila, že ak je veľmi chladno, s prechádzkami je vhodné začať až po druhom týždni života dieťaťa. „Dieťa treba poriadne obliecť do viacerých vrstiev, nezabudnúť čiapku, ktorá vzhľadom na fyziologické predpoklady účinne chráni pred únikom tepla, rukavice aj ponožky. Teplotu je možné zvýšiť nosením dieťaťa telo na telo, napríklad v šatke alebo prednom nosiči,“ dodala.
Na chlad treba podľa jej slov deti zvykať postupne. „Spočiatku by mali byť prechádzky niekoľkominútové, postupne je možné ich predlžovať. Kontrolovať tepelný komfort novorodenca môžu rodičia podľa zátylku, ktorý by mal byť suchý a teplý. Nikdy nie podľa studených rúk alebo nosa, tie môžu byť chladnejšie. Pokiaľ má zátylok spotený, je vhodné odobrať jednu vrstvu, nie však fusak,“ poradila.
Zástupca prednostu Kliniky pediatrickej urgentnej medicíny LF UK a NÚDCH Marcel Brenner upozornil, že príchod studeného vzduchu do dýchacích ciest môže pôsobiť veľmi dráždivo, môže provokovať kašeľ, príznaky podobné bronchiálnej astme a niekedy môže aj spustiť astmatický záchvat. „Závažná je kombinácia hlienotvorného ochorenia dýchacích ciest a kombinácia takto vzniknutej dráždivosti dýchacích ciest, ktorá môže dieťa rozkašľať. Problémom sú tiež suché vykúrené priestory, kde môže vyschnúť sliznica dýchacích ciest a takáto sliznica je potom vnímavá na pôsobenie mikróbov a infekčný vyvolávateľ môže spustiť ochorenie,“ uviedol Brenner.
Veľmi dôležité je podľa neho, aby dieťa dýchalo nosom. Vhodné je použiť šatku alebo šál, pokiaľ rodičia vedia skontrolovať, že sa na tomto odeve nenachádza na vstupe do dýchacích ciest námraza. Lekári s ohľadom na vek síce odporúčajú skrátenie pobytu na studenom vzduchu, no nie jeho zákaz. „Veľa závisí tiež od kondície dieťaťa, od jeho chorobnosti a od jeho imunity. Dieťa po prekonaní infektu dýchacích ciest môže byť vnímavejšie na pôsobenie chladu v zmysle zvýšenej dráždivosti. Pri aktivitách je rozhodujúce dohodnúť sa s dieťaťom, aby dýchalo nosom a keď nie, chrániť dýchacie cesty odevom,“ zdôraznil lekár.
„Dojčatá a malé deti sú náchylnejšie na extrémne teploty, pretože ich telá nie sú schopné regulovať si telesnú teplotu tak ako telá dospelých. Majú veľmi málo podkožného tuku, ktorý funguje ako izolácia a pomáha nám udržať teplo. Hlava dieťaťa je tiež veľmi veľkou časťou jeho tela. V pomere k telu tvorí totiž až približne 20 percent celkovej plochy (u dospelých je to asi len 13 percent). Dieťa s nezakrytou hlavou teda vychladne oveľa rýchlejšie ako dospelý,“ priblížila zástupkyňa prednostky Neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a NÚDCH Dana Dolníková.
Zdôraznila, že ak je veľmi chladno, s prechádzkami je vhodné začať až po druhom týždni života dieťaťa. „Dieťa treba poriadne obliecť do viacerých vrstiev, nezabudnúť čiapku, ktorá vzhľadom na fyziologické predpoklady účinne chráni pred únikom tepla, rukavice aj ponožky. Teplotu je možné zvýšiť nosením dieťaťa telo na telo, napríklad v šatke alebo prednom nosiči,“ dodala.
Na chlad treba podľa jej slov deti zvykať postupne. „Spočiatku by mali byť prechádzky niekoľkominútové, postupne je možné ich predlžovať. Kontrolovať tepelný komfort novorodenca môžu rodičia podľa zátylku, ktorý by mal byť suchý a teplý. Nikdy nie podľa studených rúk alebo nosa, tie môžu byť chladnejšie. Pokiaľ má zátylok spotený, je vhodné odobrať jednu vrstvu, nie však fusak,“ poradila.
Zástupca prednostu Kliniky pediatrickej urgentnej medicíny LF UK a NÚDCH Marcel Brenner upozornil, že príchod studeného vzduchu do dýchacích ciest môže pôsobiť veľmi dráždivo, môže provokovať kašeľ, príznaky podobné bronchiálnej astme a niekedy môže aj spustiť astmatický záchvat. „Závažná je kombinácia hlienotvorného ochorenia dýchacích ciest a kombinácia takto vzniknutej dráždivosti dýchacích ciest, ktorá môže dieťa rozkašľať. Problémom sú tiež suché vykúrené priestory, kde môže vyschnúť sliznica dýchacích ciest a takáto sliznica je potom vnímavá na pôsobenie mikróbov a infekčný vyvolávateľ môže spustiť ochorenie,“ uviedol Brenner.
Veľmi dôležité je podľa neho, aby dieťa dýchalo nosom. Vhodné je použiť šatku alebo šál, pokiaľ rodičia vedia skontrolovať, že sa na tomto odeve nenachádza na vstupe do dýchacích ciest námraza. Lekári s ohľadom na vek síce odporúčajú skrátenie pobytu na studenom vzduchu, no nie jeho zákaz. „Veľa závisí tiež od kondície dieťaťa, od jeho chorobnosti a od jeho imunity. Dieťa po prekonaní infektu dýchacích ciest môže byť vnímavejšie na pôsobenie chladu v zmysle zvýšenej dráždivosti. Pri aktivitách je rozhodujúce dohodnúť sa s dieťaťom, aby dýchalo nosom a keď nie, chrániť dýchacie cesty odevom,“ zdôraznil lekár.
