Bratislava 23. apríla (TASR) - Väčšina psychických ťažkostí sa začína formovať už v ranom detstve. Včasná podpora dokáže zabrániť ich rozvinutiu do vážnych problémov. Pri príležitosti štvrtkového Svetového dňa duševného zdravia dojčiat, detí a adolescentov na to poukázali odborníci z Národného ústavu detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave. Zároveň upozornili, že psychické poruchy u detí sú naďalej na vzostupe a prevencia zacielená na duševné zdravie a psychickú odolnosť detí je vo všeobecnosti nízka. TASR o tom informovala hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická.

„Upriamiť pozornosť na duševné zdravie detí všetkých vekových kategórií - od najmenších až po adolescentov je veľmi dôležité, pretože každá veková kategória prechádza dôležitými míľnikmi z hľadiska psychického zdravia v neskoršom veku. Väčšina psychických ťažkostí sa začína formovať už v ranom detstve a vytvorenie dobrých podmienok pre duševné zdravie v každom veku - od narodenia až po dospelosť, je dobrým základom zdravého duševného vývoja,“ povedal riaditeľ NÚDCH Peter Bartoň.

Zuzana Matzová z kliniky detskej psychiatrie vysvetlila, že psychické ťažkosti sú spojené s vysokou mierou utrpenia pre danú osobu a pre jej okolie, majú vplyv aj na telesné zdravie a presah do kvality života v budúcnosti. „Je nesmierne dôležité, aby sa čo najskôr zmenilo povedomie spoločnosti, pričom mnohé z preventívnych opatrení nevyžadujú zložitý špeciálny program, ale iniciatívu každého z nás. Deti chráni vytvorenie bezpečného prostredia, láskyplný vzťah, otvorená komunikácia, úprimný záujem o ich pocity, zdravý životný štýl - dostatok spánku, pohybu, striedmosť s aktivitami s obrazovkami, zdravá strava, vyhnutie sa návykovým látkam, vytvoriť priestor na sebarealizáciu a na spoločné zážitky v reálnom svete,“ dodala odborníčka.

Ozrejmila, že v každom období vývinu dieťaťa existujú míľniky dôležité pre jeho duševné zdravie. U dojčiat sa rodičovskou starostlivosťou buduje tzv. vzťahová väzba. Ide o najrannejšiu skúsenosť, ktorá sprostredkováva dieťaťu pocit bezpečia, pomáha formovaniu budúceho vzťahu k sebe a k druhým ľuďom. Podľa lekárky ide o nesmierne dôležité obdobie, náročné na časté láskyplné reagovanie a emočné aj telesné potreby dieťaťa. „V súčasnej dobe do formujúceho sa vzťahu rodiča a dieťaťa majú tendenciu vstupovať obrazovky. Stretávame sa s tým, že rodičia sa venujú obsahom virtuálneho sveta natoľko, že dieťa musí vynaložiť väčšie úsilie a dlhší čas na získanie ich pozornosti. Pokiaľ rodičia a spoločnosť neurobia protektívne opatrenia, hrozí, že budú vyrastať deti s prejavmi, ktoré sú typické u zanedbávaných detí - napríklad rozvoj emočných ťažkostí, nízka sebahodnota, problémy s nadväzovaním a udržaním si vzťahov,“ upozornila Matzová.

U starších detí sa lekári častejšie stretávajú s úzkosťami, ktoré súvisia so separáciou od rodičov a získavaním skúseností v kolektíve. Riešia tiež ťažkosti s ovládaním svojho hnevu a správania, či svojho tela v súvise so stresom - napríklad pomočovanie. „V detskom veku sa prejavia špecifické ťažkosti detí s poruchou autistického spektra, s poruchou aktivity a pozornosti (ADHD), či špecifickými poruchami učenia,“ priblížila lekárka.

V období adolescencie sa u mladých formuje vlastná identita, prioritu dostávajú rovesnícke vzťahy, mladý človek sa osamostatňuje a je konfrontovaný s plánovaním budúcnosti. Psychické ťažkosti adolescentov preto často súvisia so sklamaniami vo vzťahoch, nedorozumeniami s rodičmi či rovesníkmi, strachom z hodnotenia výzoru alebo výkonu, osamelosťou, nízkym sebavedomím, nerozhodnosťou. „V praxi sa najčastejšie v tejto vekovej skupine stretávame s úzkosťami, depresiami, sebapoškodzovaním, suicidálnym konaním, poruchami príjmu potravy alebo závislosťami. V období adolescencie začínajú aj mnohé psychické poruchy, ktoré často nemajú konkrétnu príčinu, ktorá viedla k ich spusteniu, ako je napríklad schizofrénia alebo bipolárna porucha,“ povedala Matzová.