Bratislava 5. októbra (TASR) - V súčasnosti existujú právne nástroje na postihovanie verejných činiteľov, ktorí spôsobia štátu škodu. Návrh zákona, ktorý by mal zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov, by mohol byť problematický z hľadiska uplatňovania. Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) SR Ondrej Dostál (SaS). Lukáš Kyselica (OĽANO) mu odpovedal, že podľa vyjadrenia ministerstva spravodlivosti chýba efektívnejšia právna úprava v tejto oblasti.
Dostál má pochybnosti o tom, ako sa bude zákon uplatňovať a vymáhať. Verejných funkcionárov, ktorí spôsobia škodu, rieši podľa neho trestné právo. Pokiaľ už dnes nedokážeme efektívne uplatňovať ich postihovanie, pýta sa, ako sa to podarí novou úpravou. Orgány činné v trestnom konaní majú podľa neho pomerne silné oprávnenia, ako zisťovať skutkový stav veci.
Poslanec sa tiež pýtal predkladateľov, na základe čoho si myslia, že generálny prokurátor bude v tomto efektívnejší. Pýta sa, či každé konanie verejného funkcionára, ktorým spôsobí škodu, bude postihované. "Môže ísť o politicky nesprávne rozhodnutie, o ktorom je presvedčený, že je správne. Napokon sa ukáže, že je nesprávne, nemusí ísť o korupciu," povedal Dostál v diskusii k návrhu. Ako príklad uviedol nákup vakcíny proti ochoreniu COVID-19 Sputnik V, keďže to stálo veľa a efekt bol podľa neho minimálny. Zároveň má Dostál výhradu, ako sa bude úprava uplatňovať na verejných činiteľov, ktorí disponujú majetkom, ale previedli ho na svojich príbuzných.
Kyselica pripomenul Dostálovi, že v minulosti za podobný návrh hlasoval. Odmietol politikárčenie, ktoré podľa neho použil Dostál. "Mohol by som povedať, že čo pán Sulík napáchal na ministerstve hospodárstva a teraz by mal niesť za to zodpovednosť. To sú také politické veci, ktoré nerád používam v rozprave, lebo pokiaľ nepoznám fakty, sú to obyčajné politické prekáračky," povedal.
Pokiaľ Najvyšší kontrolný úrad SR alebo Úrad pre verejné obstarávanie skonštatuje, že došlo k porušeniu a je sankcionovaný subjekt, Kyselica sa pýta, či sa to zo subjektu neprenesie na konkrétnu osobu. Ministerstvo spravodlivosti podľa Kyselicu uviedlo, že aktuálna právna úprava neobsahuje jednotný štandard hmotnej zodpovednosti osôb s priamymi rozhodovacími právomocami v súvislosti s nakladaním s verejným majetkom a jeho správou. "Neexistuje všeobecná právna úprava povinností týchto osôb konať pri výkone svojich právomocí s odbornou starostlivosťou a právna úprava sankcionovania porušenia tejto povinnosti okrem trestnoprávnej zodpovednosti," citoval poslanec vyjadrenie rezortu spravodlivosti.