< sekcia Slovensko

A. Danko prijal kandidatúru 15 z 18 uchádzačov o Prezidentský palác

Kandidáti na prezidenta SR. Foto: TASR/FB

Voľby prezidenta SR sa budú konať 16. marca. V prípade nezvolenia hlavy štátu v prvom kole sa uskutoční druhé, ktoré sa bude konať 30. marca.

Bratislava 1. februára (TASR) - Predseda Národnej rady SR Andrej Danko prijal kandidatúru 15 z 18 uchádzačov o Prezidentský palác. Nového prezidenta si teda Slováci budú v marci vyberať z 13 mužov a dvoch žien. O potvrdení kandidatúr informoval Dankov hovorca a predseda Komisie na preskúmavanie návrhov na kandidátov na prezidenta SR Tomáš Kostelník.

V abecednom poradí kandidujú Béla Bugár, Zuzana Čaputová, Martin Daňo, Štefan Harabin, Eduard Chmelár, Marian Kotleba, Milan Krajniak, József Menyhárt, František Mikloško, Robert Mistrík, Maroš Šefčovič, Róbert Švec, Bohumila Tauchmannová, Juraj Zábojník a Ivan Zuzula.

"Predseda Národnej rady SR po posúdení petičných hárkov a ostatných náležitostí, ktoré musí kandidát spĺňať, vyradil z kandidátky troch záujemcov. V prípade Jána Molnára došlo podľa viacerých poslancov NR SR k manipulácii s petičnými hárkami, Radovan Znášik nebude v čase voľby prezidenta spĺňať zákonom stanovený vekový limit a uchádzač Martin Konečný neodovzdal potrebný počet podpisov," vysvetlil Kostelník.

Ďakuje komisii, ktorá petičné hárky kontrolovala. "Odviedli naozaj skvelú prácu v rekordne rýchlom čase. Vďaka ich vysokému pracovnému nasadeniu sa podarilo uzavrieť kandidátku na prezidenta už na druhý deň po ukončení možnosti prihlásiť sa," povedal Kostelník.

Prvé kolo prezidentských volieb bude 16. marca. V prípade, že žiaden kandidát nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu všetkých právoplatných voličov, dvaja najúspešnejší kandidáti postúpia do druhého kola, ktoré sa uskutoční 30. marca. Nový prezident má nastúpiť do funkcie 15. júna.

Výberová chronológia udalostí, ktoré súviseli s prvou priamou voľbou prezidenta



Prvým prezidentom Slovenskej republiky (SR) voleným občanmi SR v prvej priamej voľbe hlavy štátu bol Rudolf Schuster. Inaugurovaný bol 15. júna 1999 a päťročné funkčné obdobie ukončil 15. júna 2004.

14. januára 1999 - Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) schválili ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta občanmi SR.

18. marca 1999 - Predseda NR SR Jozef Migaš vyhlásil termín prvej priamej voľby prezidenta SR na 15. mája 1999.

9. apríla 1999 - NR SR prijala nomináciu 11 kandidátov, ktorí sa v priamej voľbe uchádzali o post prezidenta SR. Straníckymi kandidátmi boli Vladimír Mečiar, Ján Slota a Rudolf Schuster. Občianskymi kandidátmi boli Magda Vášáryová, Ivan Mjartan, Michal Kováč, Juraj Švec, Juraj Lazarčík, Boris Zala, Ján Demikát a Július Kubík.

30. apríla 1999 - Začala sa oficiálna volebná kampaň pred prvou priamou voľbou prezidenta SR.

11. mája 1999 - Bývalý prezident SR Michal Kováč sa vzdal kandidatúry v prospech Rudolfa Schustera.

15. mája 1999 - V prvom kole prvých priamych prezidentských volieb v SR si postup do druhého kola zabezpečili Vladimír Mečiar a Rudolf Schuster.

29. mája 1999 - Víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole volieb 57,18 percenta (1 727 481 hlasov) a jeho protikandidát Vladimír Mečiar 42,8 percenta (1 293 642 hlasov) všetkých platných odovzdaných hlasov voličov.

15. júna 1999 - Uskutočnila sa slávnostná inaugurácia nového slovenského prezidenta Rudolfa Schustera. V bratislavskej Redute pri tejto príležitosti boli prezidenti Českej republiky Václav Havel, Maďarskej republiky Árpád Göncz, Poľskej republiky Aleksander Kwasniewski, Rakúskej republiky Thomas Klestil a Ukrajinskej republiky Leonid Kučma.


Výsledky prezidentských volieb v histórii samostatnej Slovenskej republiky



Prezident Slovenskej republiky (SR) sa môže ujať funkcie až po zložení sľubu. Odkedy si hlavu štátu volia občania SR v priamej voľbe, je dňom inaugurácie najvyššieho predstaviteľa SR 15. jún.

Prezident SR MICHAL KOVÁČ - volený poslancami Národnej rady (NR) Slovenskej republiky

Inaugurovaný bol 2. marca 1993 a funkčné obdobie ukončil 2. marca 1998 odovzdaním právomocí vláde SR.

26. januára 1993 - Konalo sa 1. skrutínium voľby prezidenta v NR SR. Na post hlavy štátu kandidovali Roman Kováč (69 hlasov), Jozef Prokeš (27 hlasov), Milan Ftáčnik (30 hlasov) a Anton Neuwirth (27 hlasov).

27. januára 1993 - Uskutočnilo sa 2. skrutínium voľby prezidenta. Poslanci si vyberali z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole najväčší počet hlasov, nezískali však ústavnú väčšinu 90 hlasov (3/5 hlasov 150 poslancov NR SR). Kandidátmi boli Roman Kováč - v 2. kole dostal 78 hlasov - a Milan Ftáčnik (31 hlasov).

Keďže ani jeden z kandidátov nezískal od poslancov NR SR potrebný počet hlasov, HZDS navrhlo do ďalšieho kola volieb Michala Kováča, ktorého podporila aj SNS a SDĽ.

15. februára 1993 - V druhom kole prezidentských volieb zvolili poslanci Národnej rady SR Michala Kováča za hlavu štátu. Za jeho zvolenie zo 148 hlasovalo 106 poslancov, 20 sa zdržali, 19 bolo proti, jeden hlas bol neplatný a dvaja poslanci nehlasovali. Svoje celé funkčné volebné obdobie ukončil 2. marca 1998.

29. januára - 9. júla 1998 - V parlamente sa uskutočnilo päť kôl volieb prezidenta SR. Ani jedno nebolo úspešné. Vláda SR 3. marca 1998 poverila premiéra SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR.

14. januára 1999 - Predchádzajúce neúspešné pokusy zvoliť prezidenta v slovenskom parlamente podnietili viaceré politické subjekty, aby prehodnotili spôsob voľby hlavy štátu. Poslanci NR SR schválili ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta občanmi SR. Ústavný zákon schválilo 93 poslancov, prevažná časť opozície nebola počas hlasovania v rokovacej miestnosti. Následne 18. marca 1999 predseda NR SR Jozef Migaš vyhlásil termín priamej voľby prezidenta na 15. mája 1999.

Prezident SR RUDOLF SCHUSTER - volený občanmi SR v prvej priamej voľbe hlavy štátu

Inaugurovaný bol 15. júna 1999 a funkčné obdobie ukončil 15. júna 2004 po päťročnom pôsobení na poste hlavy štátu.

15. mája 1999 - Uskutočnilo sa prvé kolo prvých priamych prezidentských volieb, do ktorých sa zaregistrovalo desať kandidátov (Rudolf Schuster, Vladimír Mečiar, Magda Vášáryová, Ivan Mjartan, Ján Slota, Boris Zala, Juraj Švec, Juraj Lazarčík, Ján Demikát a Michal Kováč, ktorý sa napokon vzdal kandidatúry 11. mája 1999. Žiaden kandidát nezískal viac ako 50 percent hlasov). Postup do druhého kola si zabezpečili Rudolf Schuster (1.396.950 hlasov, čo predstavovalo 47,38 percenta) a Vladimír Mečiar (1.097.956 hlasov, čo predstavovalo 37,24 percenta).

30. mája 1999 - Víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole podľa oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie 1.727.481 hlasov, čo predstavovalo 57,18 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 1.293.642 voličov predstavujúcich 42,8 percenta.

Rudolf Schuster sa 15. júna 1999 po zložení sľubu na slávnostnej schôdzi parlamentu oficiálne ujal úradu prezidenta SR a Slovensko malo po 470 dňoch opäť hlavu štátu. Funkčné obdobie ukončil 15. júna 2004, keď sa mu skončilo päťročné funkčné obdobie.

Prezident SR IVAN GAŠPAROVIČ - volený občanmi SR v priamej voľbe hlavy štátu, bol prvým prezidentom SR, ktorý tento post zastával dve funkčné obdobia.

Inaugurovaný bol 15. júna 2004 a 15. júna 2009 sa ujal tohto úradu opäť na druhé funkčné obdobie, ktoré ukončil 15. júna 2014.

8. januára 2004 - Predseda slovenského parlamentu Pavol Hrušovský vyhlásil druhé priame prezidentské voľby na sobotu 3. apríla 2004. Konanie sa prípadného druhého kola určil na 17. apríla 2004.

5. februára 2004 - Predseda NR SR Pavol Hrušovský podpísal zaregistrovanie posledných štyroch kandidátov na post prezidenta republiky. Oficiálny zoznam kandidátov vo voľbách hlavy štátu bol: František Mikloško, Eduard Kukan, Ivan Gašparovič, Vladimír Mečiar, Martin Bútora, Jozef Kalman, Ján Králik, Stanislav Bernát, Rudolf Schuster, Jozef Šesták a Július Kubík.

3. apríla 2004 - Vo voľbách prezidenta SR nezvíťazil v prvom kole žiaden z 11 kandidátov, pretože nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Do druhého kola postúpili predseda vtedy opozičnej ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a líder opozičného HZD Ivan Gašparovič. Mečiar získal v prvom kole 650 242 hlasov, čo predstavovalo 32,73 percenta, a Gašparovič 442 564 hlasov predstavujúcich 22,28 percenta.

17. apríla 2004 - V druhom kole Ivan Gašparovič vo voľbách prezidenta SR zvíťazil. Získal 1.079.592 hlasov, čo predstavovalo 59,91 percenta. Jeho protikandidáta Vladimíra Mečiara podporilo 722.368 voličov predstavujúcich 40,09 percenta. Voliči odovzdali spolu 1.801.960 platných hlasov.

Druhé funkčné obdobie - prezident SR IVAN GAŠPAROVIČ

8. januára 2009 - Predseda NR SR Pavol Paška oznámil, že prvé kolo voľby prezidenta SR sa uskutoční 21. marca 2009. Prípadné druhé kolo voľby nasledovalo 4. apríla 2009.

3. februára 2009 - Predseda NR SR Pavol Paška informoval, že o priazeň voličov sa v najbližších prezidentských voľbách bude uchádzať sedem kandidátov, ktorí splnili zákonom predpísané podmienky. Sú to: Dagmar Bollová, František Mikloško, Ivan Gašparovič, Milan Melník, Zuzana Martináková, Karol Sidor a Iveta Radičová.

21. marca 2009 - V prvom kole prezidentských volieb nezvíťazil žiaden z kandidátov, pretože nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. Do druhého kola postúpili Ivan Gašparovič so ziskom 876.061 hlasov, čo predstavovalo 46,7 percenta hlasov voličov. Druhou kandidátkou bola Iveta Radičová, ktorá získal 713.735 hlasov, čo bolo 38,05 percenta. Volebná účasť v 1. kole prezidentských volieb 2009 dosiahla 43,63 percenta.

4. apríla 2009 - V druhom kole prezidentských volieb v zvíťazil Ivan Gašparovič. Stal sa tak tretím prezidentom samostatnej SR zvoleným v priamych voľbách a prvým opakovane zvoleným prezidentom, ktorý úrad hlavy štátu zastával dve funkčné obdobia. Za Ivana Gašparoviča hlasovalo vo voľbách 1.234.787 voličov, t. j. 55,53 percenta, jeho protikandidátka Iveta Radičová získala 988.808 hlasov, t. j. 44,46 percenta hlasov voličov. Volebná účasť dosiahla 51,67 percenta.

Prezident SR ANDREJ KISKA - volený občanmi SR v priamej voľbe hlavy štátu

Inaugurovaný bol 15. júna 2014 na päťročné funkčné obdobie. Jeho mandát uplynie 15. júna 2019.

19. decembra 2013 - Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční 15. marca 2014. Prípadné druhé kolo bude 29. marca 2014. Oznámil to predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD).

10. januára 2014 - Do boja o Prezidentský palác sa prihlásilo 14 kandidátov. Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR boli premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.

15. marca 2014 - Víťazom prvého kola prezidentských volieb sa stal premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorého volilo 28 percent ľudí (531.919 hlasov). Do druhého kola postúpil aj Andrej Kiska. Tomu hlas odovzdalo 24 percent voličov (455.996 hlasov). Volebná účasť bola 43,4 percenta. Vyplynulo to z oficiálnych výsledkov volieb Ústrednej volebnej komisie. Tretie, nepostupové miesto obsadil podľa oficiálnych výsledkov Radoslav Procházka (21,24 percenta, 403.548 hlasov). Nasledoval Milan Kňažko (12,86 percenta, 244.401 hlasov), Gyula Bárdos (5,1 percenta, 97.035 hlasov), Pavol Hrušovský (3,33 percenta, 63.298 hlasov), Helena Mezenská (2,37 percenta, 45.180 hlasov). Ani jedno percento hlasov nezískali Ján Jurišta (0,64 percenta), Ján Čarnogurský (0,64 percenta), Viliam Fischer (0,5 percenta), Jozef Behýl (0,48 percenta), Milan Melník (0,4 percenta), Jozef Šimko (0,24 percenta) a Stanislav Martinčko (0,13 percenta).

29. marca 2014 - Víťazom druhého kola prezidentských volieb a novým slovenským prezidentom sa stal Andrej Kiska, ktorého volilo 59,38 percenta ľudí. Jeho protikandidát Robert Fico získal podporu 40,61 percenta voličov. V absolútnych číslach volilo Kisku 1.307.065 a R. Fica 893.841 obyvateľov. Volebná účasť dosiahla 50,48 percenta. Voliči vhodili do urny 2.223.812 hlasovacích lístkov. Platných bolo 98,96 percenta (2.200.906), neplatných bolo 23.806 hlasovacích lístkov.