< sekcia Slovensko

Obce v okolí vodných nádrží doplácajú na odpad rekreantov

Domaša, archívna snímka vodnej nádrže pri hrádzi. Foto: TASR/Milan Kapusta

Ako potvrdil odbor komunikácie rezortu životného prostredia, problém odpadu má byť jednou z tém stretnutia zástupcov rezortu so starostami z okolia Domaše, ku ktorému by malo dôjsť do konca mesiaca.

Kaluža 13. októbra (TASR) – Obce v okolí vodných nádrží na Zemplíne zo zvýšeného počtu rekreantov, ktorý vo svojich katastroch počas roka poznačeného pandémiou nového koronavírusu zaznamenali, neprofitujú. Ako sa pre TASR vyjadrili predstavitelia samospráv z pobrežia Domaše i Zemplínskej šíravy, akýkoľvek zisk súvisiaci s letnou turistickou sezónou vysoko prevyšujú výdavky investované do likvidácie odpadu. "Odkedy sa začala na Slovensku koronakríza, boríme sa v našich chatových oblastiach s odpadom," zhodnotil stav starosta obce Kaluža v okrese Michalovce Marek Misár.

Problémom je podľa starostov nielen množstvo odpadu, za ktorého likvidáciu nemajú koho spoplatniť, ale i anonymné zbavovanie sa stavebného odpadu vo veľkokapacitných kontajneroch, ktoré majú prioritne slúžiť chatárom, a tiež neschopnosť zlikvidovať separované zložky ekologicky.

"Odpad je najväčší problém. Je to najdôležitejšia otázka, ktorú bude musieť v najbližších mesiacoch riešiť každý jeden môj kolega spolu s poslancami obecného zastupiteľstva," povedala starostka obce Nová Kelča v okrese Vranov nad Topľou Mária Telepunová s tým, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami za zber a likvidáciu tuhého komunálneho odpadu predstavuje v obci tento rok k septembru sumu približne 7000 eur. Upozornila pritom, že kým v obci závisí výška poplatku od počtu členov v domácnosti, v chatárskej oblasti vyrubujú poplatok len na vlastníka nehnuteľnosti bez ohľadu na počet rekreantov v nej a čas jej obývania.

"Chatári nám tu nechávajú aj veľkoobjemový odpad či odpad stavebný, nielen ten, ktorý vyprodukujú počas rekreácie," priblížila ďalšiu zo skutočností starostka obce Klokočov v okrese Michalovce Monika Hudáčková. "Už počas marca, apríla, keď bola vyhlásená mimoriadna situácia, sme zaznamenali nárast odpadu a mali dva mimoriadne vývozy v sume 5400 eur," zhodnotil túto skúsenosť obce Holčíkovce starosta Michal Flešár.

"Súčasný zákon je taký nedomyslený, že spoločnosti nechcú vyvážať separovaný odpad z rekreačných oblastí. Takže aj keď rekreanti separujú na chatách, všetko nám končí v zmesi. Aj keby sme separovali na 100 percent, rekreačná oblasť nám štatistiku kazí a platíme najvyššie sadzby za ukladanie odpadu," predstavil tretí z problémov starosta obce Kvakovce Radovan Kapraľ s tým, že nárast výdavkov za odpad počas tohtoročnej sezóny predpokladá vo výške 300 percent oproti vlaňajšku.

To, že organizácie zodpovednosti výrobcov poskytujúce zber triedeného odpadu nie sú zo zákona povinné likvidovať vyseparované zložky nad rámec počtu obyvateľov obcí, pre TASR potvrdila i spoločnosť Natur-Pack. "Podmienky pre zabezpečenie triedeného zberu v inom rozsahu alebo pre iný okruh občanov, ako sú obyvatelia obce, napríklad pre rekreantov, majiteľov chát, záhradných domčekov, hausboatov, obytných prívesov, ale aj marginalizovaných skupín obyvateľstva, bez vzťahu k trvalému pobytu v danej obci zákon ani ďalšie dnes platné právne predpisy v odpadovom hospodárstve neurčujú," uviedla spoločnosť s tým, že na druhej strane je každý rekreant či turista zo zákona povinný zbaviť sa svojho odpadu na mieste na to určenom. Pripomenula tiež, že zákon zároveň umožňuje obciam vymáhať od porušiteľov pokutu do výšky 1500 eur.

Podľa ústredného riaditeľa Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michala Kaliňáka problém nie je legislatívny. "Závisí od individuálneho rokovania dotknutej obce s organizáciou zodpovednosti výrobcov vo vzťahu k distribúcii nádob na separovaný aj komunálny odpad a so zabezpečením ďalšieho, s tým súvisiaceho servisu," uviedol.

Ako pre TASR potvrdil odbor komunikácie rezortu životného prostredia, problém odpadu má byť jednou z tém stretnutia zástupcov rezortu so starostami z okolia Domaše, ku ktorému by malo dôjsť do konca mesiaca. Jeho výsledkom má byť dohoda na príprave memoranda, ktoré stanoví rámce pre spoluprácu obcí, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Slovenského rybárskeho zväzu, Prešovského samosprávneho kraja a ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Memorandum by malo byť základom i pre riešenie otázky prenájmu pobrežných pozemkov, od stavu ktorých závisí okrem iného i rozvoj turistickej infraštruktúry.