Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 17. apríl 2024Meniny má Rudolf
< sekcia Slovensko

Obstarávania ani platenie koncesionárskych poplatkov sa meniť nebudú

Pohľad do rokovacej sály parlamentu Foto: TASR/Štefan Puškáš

Parlament dnes odmietol aj novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne poslancov NR SR za stranu Most-Híd.

Bratislava 4. júna (TASR) - Pravidlá verejných obstarávaní sa meniť nebudú.

Nezávislí poslanci NR SR dnes neuspeli s novelou zákona, podľa ktorej mali štátne inštitúcie zverejňovať aj zmluvy medzi obstarávateľom a danou inštitúciou, ak bolo obstarávanie realizované prostredníctvom centrálnej obstarávateľskej organizácie.

Novela zákona o verejnom obstarávaní bola podľa Martina Chrena (nezaradený) reakciou na kauzy s Regionálnou obstarávacou agentúrou z Horných Plachtiniec. Chren upozornil, že štátne inštitúcie v súčasnosti takéto zmluvy zverejňovať nemusia.

Nezávislí poslanci neuspeli ani s novelou zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorá mala znížiť administratívu pre osoby, ktoré vlastnia niekoľko odberných miest, dôchodcov a pre firmy, u ktorých dochádza k znižovaniu počtu zamestnancov, a tým aj platieb.

"Momentálne je zákon nastavený tak, že všetky osoby, či už fyzické, alebo právnické, majú povinnosť nielen oznamovať zmenu skutočnosti, ale ju aj preukazovať. Myslíme si, že je to zbytočné zaťažovanie občanov a firiem a prichádzame s návrhom, že by povinnosť bola len oznamovacia. Všetky ďalšie údaje, ktoré slúžia na preukázanie, majú totiž k dispozícii štátne orgány," vysvetlil Daniel Krajcer (nezaradený). Zároveň zdôraznil, že vláda, ktorej bol on členom, presadila úplné zrušenie koncesionárskych poplatkov a znovu ich zaviedol kabinet Roberta Fica (Smer-SD).


Stanice v národnostných obciach nebudú označované v jazykoch menšín

Železnice a zastávky v obciach, v ktorých sa používa jazyk národnostných menšín, nebudú označené v jazyku menšín. Parlament dnes totiž odmietol novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín z dielne poslancov NR SR za stranu Most-Híd.

Opoziční zákonodarcovia chceli právnou normou odstrániť nesúlad zákonov, ktorý podľa nich bránil označovaniu v jazyku menšín. Podľa návrhu bugárovcov nemalo dochádzať k plošnej zmene názvov železničných staníc a zastávok. "Názvy stanice a zastávok by sa nezmenili, mohlo by dôjsť jedine k umiestneniu dodatkových tabúľ s označením stanice alebo zastávky v jazyku národnostnej menšiny," vysvetlili.

O označovaní staníc a zastávok v jazyku národnostnej menšiny mal rozhodovať Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, a to na žiadosť oprávneného subjektu. Takýmto subjektom mala byť obec, v ktorej sa podľa zákona používa jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku. Správnosť navrhovaného označenia staníc alebo zastávky mal posúdiť Úrad vlády SR.

Dodatkové tabule sa mali podľa novely umiestňovali jednotlivo na základe žiadostí, a nie plošne. Osadzovanie tabúľ mali hradiť žiadatelia, teda obce. Štátny rozpočet ani rozpočet Železníc SR to teda podľa Mosta-Híd nemalo zaťažiť.