Najväčšou prioritou by pre vládu malo byť triedenie odpadu.
Autor TASR
Bratislava 10. septembra (TASR) - Ochrana životného prostredia by sa podľa väčšiny Slovákov mala stať jednou z priorít vlády. Vyplýva to z prieskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý sleduje názory Slovákov od začiatku pandémie nového koronavírusu. O výsledkoch na tlačovej konferencii informoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO).
Pre 61 percent Slovákov je ochrana životného prostredia rovnako dôležitá ako ekonomická výkonnosť Slovenska po koronakríze. Najväčšou prioritou by pre vládu malo byť triedenie odpadu. Myslí si to 72 percent respondentov. Prijať by tiež mala návrhy na zníženie skládkovania, sprísnenie sankcií za porušovanie zákonov či na znižovanie emisií. Polovica respondentov vidí ako prioritu aj ekologické budovy. Najmenej dôležité je pre Slovákov znižovanie automobilovej dopravy.
"Zelené témy" najviac rezonujú u ľudí vo veku nad 60 rokov, tých je 59 percent. "Požiadavka na vyčistenie Slovenska a na budovanie do budúcnosti pre mladé generácie je nastolená aj staršími, ktorí by mohli byť k tomu ľahostajní. Prajú si zmenu," podotkol Budaj.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že 73 percent ľudí o Európskej zelenej dohode buď nikdy nepočulo, alebo počulo málo. Iniciatívu poznajú hlavne mladí ľudia. Výsledky podľa Kataríny Strapcovej zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) ukázali, že päť percent respondentov dohodu pozná, ale zároveň jej neverí.
"Zelená dohoda je základnou výzvou tejto doby, aby sme po pandémii vykročili iným smerom, aby Slovensko bolo čistejšie, zdravšie a ekologickejšie," povedal šéf envirorezortu.
Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1000 respondentov a údaje sa zbierali počas mája. Sériu zisťovaní iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Pre 61 percent Slovákov je ochrana životného prostredia rovnako dôležitá ako ekonomická výkonnosť Slovenska po koronakríze. Najväčšou prioritou by pre vládu malo byť triedenie odpadu. Myslí si to 72 percent respondentov. Prijať by tiež mala návrhy na zníženie skládkovania, sprísnenie sankcií za porušovanie zákonov či na znižovanie emisií. Polovica respondentov vidí ako prioritu aj ekologické budovy. Najmenej dôležité je pre Slovákov znižovanie automobilovej dopravy.
"Zelené témy" najviac rezonujú u ľudí vo veku nad 60 rokov, tých je 59 percent. "Požiadavka na vyčistenie Slovenska a na budovanie do budúcnosti pre mladé generácie je nastolená aj staršími, ktorí by mohli byť k tomu ľahostajní. Prajú si zmenu," podotkol Budaj.
Z prieskumu tiež vyplynulo, že 73 percent ľudí o Európskej zelenej dohode buď nikdy nepočulo, alebo počulo málo. Iniciatívu poznajú hlavne mladí ľudia. Výsledky podľa Kataríny Strapcovej zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) ukázali, že päť percent respondentov dohodu pozná, ale zároveň jej neverí.
"Zelená dohoda je základnou výzvou tejto doby, aby sme po pandémii vykročili iným smerom, aby Slovensko bolo čistejšie, zdravšie a ekologickejšie," povedal šéf envirorezortu.
Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1000 respondentov a údaje sa zbierali počas mája. Sériu zisťovaní iniciovala prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.