Referendum 2026
Všetky správy
Pasúce sa ovce, kravy a kone pomáhajú podľa ochranárov krajine.
Autor TASR
Bratislava 14. júla (TASR) - Ochranári a farmári vrátili hospodárske zvieratá na viac ako 115 lokalít po celom Slovensku. Vďaka piatim vlastným farmám a spolupráci s miestnymi poľnohospodármi sa im doposiaľ podarilo obnoviť pastvu v 60 chránených územiach. TASR o tom informoval Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife. Návratu pastvy do krajiny aktuálne pomáha ochranársky projekt LIFE 4 Steppe birds.
Pasúce sa ovce, kravy a kone pomáhajú podľa ochranárov krajine. Pastva je jedným z najúčinnejších prírode blízkych riešení, ktoré pomáha krajine lepšie zvládať klimatickú zmenu, a to zadržiavať vodu, obnovovať zdravú pôdu a vytvárať priestor pre rozmanitý život, tvrdia. Ochranári však zároveň upozorňujú na prekážky, ktoré brzdia ďalší rozvoj pastvy.
„Dobre nastavená extenzívna pastva podporuje zadržiavanie vody v krajine, ukladanie uhlíka do pôdy, zlepšuje kvalitu pôdy a vytvára podmienky pre návrat rozmanitých druhov rastlín, opeľovačov, motýľov aj vtáctva,“ priblížili združenia s tým, že podporuje produkciu kvalitných lokálnych potravín a lepšie životné podmienky zvierat.
Vďaka pastve, obnove vhodných biotopov a ďalším ochranárskym aktivitám sa v posledných rokoch na Slovensko vracia vták krakľa belasá. „Je to aj preto, že sa živí hmyzom, ktorý je viazaný na pasienky. Pred niekoľkými rokmi pritom už na Slovensku vôbec nehniezdila a hrozilo, že z našej prírody úplne vymizne. Vlani však na východnom Slovensku zahniezdilo až 36 párov, čo potvrdzuje rastúci trend a zároveň ukazuje, že dobré hospodárenie dokáže prinášať konkrétne výsledky,“ uviedol Ridzoň.
Tradičná pastva na Slovensku sa však dostáva pod čoraz väčší tlak. Kombinácia klimatických a ekonomických problémov výrazne zhoršuje vyhliadky na jej udržanie. Ridzoň poukazuje na zánik pasienkárstva na viacerých lokalitách Východoslovenskej nížiny.
Ohrozenie pastvy znamená aj menšiu odolnosť krajiny voči suchu, úbytok biodiverzity a zánik biotopov, od ktorých závisia mnohé vzácne druhy rastlín a živočíchov. „Kľúčová je podpora obnovy zarastených pasienkov na ich vyčistenie a oplotenie. Rovnako dôležité je zvýšiť, najmä v nížinách, priame platby pre podniky, ktoré pasú hospodárske zvieratá. Podpora musí byť dostatočne motivačná, ako je to bežné v mnohých európskych krajinách, aby pomohla udržať pastevný chov aj tam, kde je dnes pod silným ekonomickým tlakom,“ povedal Jakub Cíbik z ochranárskeho združenia BROZ.
Ochranárske organizácie zároveň upozorňujú, že rozhodnutia o podpore po roku 2027 budú pre budúcnosť pastvy kľúčové. Téma návratu pastvy je jednou z nosných tém kampane Pestrá krajina, ktorá upozorňuje na význam prírode blízkeho hospodárenia pre ochranu biodiverzity, odolnosť krajiny voči klimatickým zmenám aj budúcnosť slovenského poľnohospodárstva.
Pasúce sa ovce, kravy a kone pomáhajú podľa ochranárov krajine. Pastva je jedným z najúčinnejších prírode blízkych riešení, ktoré pomáha krajine lepšie zvládať klimatickú zmenu, a to zadržiavať vodu, obnovovať zdravú pôdu a vytvárať priestor pre rozmanitý život, tvrdia. Ochranári však zároveň upozorňujú na prekážky, ktoré brzdia ďalší rozvoj pastvy.
„Dobre nastavená extenzívna pastva podporuje zadržiavanie vody v krajine, ukladanie uhlíka do pôdy, zlepšuje kvalitu pôdy a vytvára podmienky pre návrat rozmanitých druhov rastlín, opeľovačov, motýľov aj vtáctva,“ priblížili združenia s tým, že podporuje produkciu kvalitných lokálnych potravín a lepšie životné podmienky zvierat.
Vďaka pastve, obnove vhodných biotopov a ďalším ochranárskym aktivitám sa v posledných rokoch na Slovensko vracia vták krakľa belasá. „Je to aj preto, že sa živí hmyzom, ktorý je viazaný na pasienky. Pred niekoľkými rokmi pritom už na Slovensku vôbec nehniezdila a hrozilo, že z našej prírody úplne vymizne. Vlani však na východnom Slovensku zahniezdilo až 36 párov, čo potvrdzuje rastúci trend a zároveň ukazuje, že dobré hospodárenie dokáže prinášať konkrétne výsledky,“ uviedol Ridzoň.
Tradičná pastva na Slovensku sa však dostáva pod čoraz väčší tlak. Kombinácia klimatických a ekonomických problémov výrazne zhoršuje vyhliadky na jej udržanie. Ridzoň poukazuje na zánik pasienkárstva na viacerých lokalitách Východoslovenskej nížiny.
Ohrozenie pastvy znamená aj menšiu odolnosť krajiny voči suchu, úbytok biodiverzity a zánik biotopov, od ktorých závisia mnohé vzácne druhy rastlín a živočíchov. „Kľúčová je podpora obnovy zarastených pasienkov na ich vyčistenie a oplotenie. Rovnako dôležité je zvýšiť, najmä v nížinách, priame platby pre podniky, ktoré pasú hospodárske zvieratá. Podpora musí byť dostatočne motivačná, ako je to bežné v mnohých európskych krajinách, aby pomohla udržať pastevný chov aj tam, kde je dnes pod silným ekonomickým tlakom,“ povedal Jakub Cíbik z ochranárskeho združenia BROZ.
Ochranárske organizácie zároveň upozorňujú, že rozhodnutia o podpore po roku 2027 budú pre budúcnosť pastvy kľúčové. Téma návratu pastvy je jednou z nosných tém kampane Pestrá krajina, ktorá upozorňuje na význam prírode blízkeho hospodárenia pre ochranu biodiverzity, odolnosť krajiny voči klimatickým zmenám aj budúcnosť slovenského poľnohospodárstva.
