Bratislava 20. marca (TASR) - Enviroorganizácie vyzývajú na prepracovanie zonácií tak, aby boli v súlade s ochranou prírody, a nie so záujmami developerov. Poukázali pritom na bývalého riaditeľa Tatranského národného parku (TANAP) Petra Olexu, ktorý upozornil na podozrenia týkajúce sa zásahov do odborného procesu zonácie zo strany štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Filipa Kuffu. Ten považuje za zvláštne, že návrhy a proces kritizuje práve Olexa, ktorý sa rozhodol odísť z funkcie.
Olexa na sociálnej sieti označil za klamstvo Kuffove tvrdenia, že nedoložený program starostlivosti k zonácii, ktorej návrh poslal na okresný úrad, bol chybou Správy TANAP-u. „Na okresný úrad to išlo na tvoj urgent a pokyn, hoci som ťa jasne upozornil, že tento dokument zo zákona chýba. Napriek tomu si trval, aby návrh zonácie išiel na okresný úrad a program starostlivosti sa doplní časom,“ povedal.
Bývalý šéf TANAP-u zároveň upozornil, že zaradením zjazdoviek do zóny D sa umožní predaj alebo zámena pozemkov pod zjazdovkami. „Ty si na to zareagoval ako aj tieto dni, ‚veď sa to môže dať do zákona‘. Moja otázka teda znie - vieš o tom už minimálne pol roka odo mňa, tak prečo v zákone nie je o tom ani čiarka?“ pýta sa Olexa. Kuffa v tejto súvislosti reagoval, že zaradením území do zóny D sa nijakým spôsobom neumožňuje predaj pozemkov. Ide podľa neho o lesné pozemky vo vlastníctve štátu, pri ktorých je ich prevod v zmysle platnej legislatívy vylúčený. Olexove tvrdenia tak považuje za vecne nesprávne a zavádzajúce.
„Veľmi ma sklamala aj situácia, keď mi z tvojej kancelárie prišiel e-mail, že mám pripraviť zonáciu podľa plánu obnovy, a potom si na mňa osobne skúšal ‚ústne usmernenia‘, ktoré si už však nechcel dať písomne. Ja som ich odmietol vykonať a dobre som urobil, pretože by to dopadlo presne ako s programom starostlivosti,“ uviedol Olexa. Podotkol, že pripravil zonáciu, ktorú predstavil rade parku. S aktuálnym návrhom nemá podľa vlastných slov Olexa nič spoločné.
Súčasný návrh zonácie TANAP-u nepovažuje Olexa za odborný. Zonácia podľa neho určuje pravidlá v národnom parku a tie majú v prvom rade chrániť prírodu. „A to tento prípad nie je. Sám som ti povedal, že ak tento zámer presadíš, tak spustíš úpadok národného parku a na tom sa ja podieľať nebudem,“ poznamenal Olexa.
Kuffa považuje za zvláštne, že proces a návrh kritizuje Olexa, ktorý sa rozhodol odísť z funkcie. Ochrana prírody si podľa štátneho tajomníka vyžaduje nielen odborné názory, ale aj osobnú zodpovednosť a ochotu niesť dôsledky vlastných rozhodnutí. „Odchod z pozície v čase, keď bolo potrebné aktívne riešiť odborné aj systémové otázky, nepovažujem za prejav tejto zodpovednosti. Napriek tomu rešpektujem tvoje právo na názor, avšak považujem za dôležité, aby verejná diskusia prebiehala na základe presných a právne korektných informácií,“ uviedol.
Enviroorganizácie sa domnievajú, že MŽP by malo konať v prípade zonácií transparentne, odborne a v záujme ochrany prírodného dedičstva Slovenska. Žiadajú preto prepracovanie zonácií a zapracovanie odborných pripomienok tak, aby bola zabezpečená kvalitná ochrana prírody a zároveň aby Slovensko mohlo čerpať finančné prostriedky z plánu obnovy. „Je zjavné, že rozhodnutia, ktoré majú chrániť prírodu, sú prispôsobené rôznym záujmovým skupinám a iným postranným cieľom. Takýto postup zo strany ministerstva považujeme za absolútne neprijateľný,“ upozornil Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.
Štátne pozemky v národných parkoch nesmú byť podľa Mareka Kuchtu z iniciatívy My sme les zaradené do zóny D, aby sa tým nevytváralo riziko ich prevodu na súkromné subjekty a neriskovala strata príjmov z ich prenájmu. Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina sa pýta, či sa podobné praktiky ako v prípade TANAP-u nevyskytli aj pri ďalších zonáciách.
Aktuálne sú v procese medzirezortného pripomienkového konania štyri návrhy zonácií, a to Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Poloniny a Malá Fatra. Dokončenie procesu zonácie prijatím vyhlášok vládou SR je cieľom plánu obnovy pre vyplatenie ôsmej žiadosti o platbu.