Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Medzi najčastejšie skupiny očných diagnóz u poistencov VšZP patrili v roku 2025 poruchy refrakcie a akomodácie.
Autor TASR
Bratislava 24. septembra (TASR) - V takmer 37 percentách prípadov navštívia očného lekára poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vo veku od troch do 18 rokov počas jesenných mesiacov. Mnohí rodičia si totiž práve po nástupe detí do školy všimnú ich problémy so zrakom. TASR o tom informovalo oddelenie komunikácie VšZP.
Medzi najčastejšie skupiny očných diagnóz u poistencov VšZP patrili v roku 2025 poruchy refrakcie a akomodácie. To znamená, že oko nedokáže zaostriť obraz presne na sietnicu, a preto človek nevidí ostro na určitú vzdialenosť. Astigmatizmus (nerovnomerné zakrivenie rohovky), myopia (krátkozrakosť) a hypermetropia (ďalekozrakosť) v minulom roku patrili medzi najčastejšie očné ochorenia u detí od troch do 18 rokov.
Počas celého minulého roka sa najčastejšie očné diagnózy týkali takmer 58.000 poistencov vo veku od troch do 18 rokov. Z toho najväčšiu skupinu (takmer 36.000) tvorili deti od šiestich do 14 rokov, teda žiaci základných škôl. Nasledovali stredoškoláci vo veku od 15 do 18 rokov (viac ako 18.000) a najčastejšie očné diagnózy sa týkali aj detí v predškolskom veku od troch do piatich rokov (takmer 3800). Vo viac ako tretine prípadov boli tieto ochorenia v posledných troch rokoch diagnostikované v mesiacoch september, október a november.
Najvyšší výskyt astigmatizmu, myopie a hypermetropie u detí bol v minulom roku v Žilinskom (takmer 13.000), najnižší v Košickom kraji (približne 5000). Celkovo pritom mali miernu prevahu dievčatá (takmer 31.000) nad chlapcami (takmer 27.000). Náklady na liečbu troch najčastejších očných diagnóz u detí v roku 2025 prekročili 2,6 milióna eur.
„Refrakčné chyby sa u detí a mladých ľudí často diagnostikujú práve v období, keď sa oko ešte vyvíja a mení. V tomto veku sa môžu niektoré z nich objaviť alebo postupne zhoršovať. Typickou je krátkozrakosť, ktorá často vzniká v školskom veku a môže sa zhoršovať počas dospievania. Svoju úlohu zohráva aj genetická predispozícia, vysoké nároky na prácu na blízko a pri krátkozrakosti aj nedostatok času stráveného vonku na dennom svetle,“ vysvetlila hlavná odborníčka pre oftalmológiu a pediatrickú oftalmológiu Beáta Bušányová.
Ako ďalej uviedla, počas jesene sa u detí najčastejšie odhalia už existujúce očné problémy. Po návrate detí do škôl totiž výrazne stúpajú nároky na zrak a rodičia vtedy riešia aj zrakové ťažkosti svojich detí, ktoré si počas prázdnin nemuseli všimnúť. Práve v škole sa môže ukázať, že dieťa horšie vidí na tabuľu, približuje si text k očiam, žmúri, sťažuje sa na bolesti hlavy alebo únavu očí.
„Riziko vzniku a zhoršovania krátkozrakosti súvisí najmä s dlhodobou prácou na blízko a s nedostatkom času stráveného vonku na dennom svetle. Vzniku refrakčných chýb nemožno úplne zabrániť, pretože významnú úlohu zohráva genetika a anatomický vývoj oka. Veľký význam však má ich včasné odhalenie. Ak sa výrazná dioptrická chyba u dieťaťa včas neodhalí a nekoriguje, môže viesť napríklad k tupozrakosti a v niektorých prípadoch môže súvisieť aj so vznikom škúlenia,“ uviedla Bušányová. Základom liečby sú podľa jej slov správne predpísané okuliare, v niektorých prípadoch kontaktné šošovky.
Medzi najčastejšie skupiny očných diagnóz u poistencov VšZP patrili v roku 2025 poruchy refrakcie a akomodácie. To znamená, že oko nedokáže zaostriť obraz presne na sietnicu, a preto človek nevidí ostro na určitú vzdialenosť. Astigmatizmus (nerovnomerné zakrivenie rohovky), myopia (krátkozrakosť) a hypermetropia (ďalekozrakosť) v minulom roku patrili medzi najčastejšie očné ochorenia u detí od troch do 18 rokov.
Počas celého minulého roka sa najčastejšie očné diagnózy týkali takmer 58.000 poistencov vo veku od troch do 18 rokov. Z toho najväčšiu skupinu (takmer 36.000) tvorili deti od šiestich do 14 rokov, teda žiaci základných škôl. Nasledovali stredoškoláci vo veku od 15 do 18 rokov (viac ako 18.000) a najčastejšie očné diagnózy sa týkali aj detí v predškolskom veku od troch do piatich rokov (takmer 3800). Vo viac ako tretine prípadov boli tieto ochorenia v posledných troch rokoch diagnostikované v mesiacoch september, október a november.
Najvyšší výskyt astigmatizmu, myopie a hypermetropie u detí bol v minulom roku v Žilinskom (takmer 13.000), najnižší v Košickom kraji (približne 5000). Celkovo pritom mali miernu prevahu dievčatá (takmer 31.000) nad chlapcami (takmer 27.000). Náklady na liečbu troch najčastejších očných diagnóz u detí v roku 2025 prekročili 2,6 milióna eur.
„Refrakčné chyby sa u detí a mladých ľudí často diagnostikujú práve v období, keď sa oko ešte vyvíja a mení. V tomto veku sa môžu niektoré z nich objaviť alebo postupne zhoršovať. Typickou je krátkozrakosť, ktorá často vzniká v školskom veku a môže sa zhoršovať počas dospievania. Svoju úlohu zohráva aj genetická predispozícia, vysoké nároky na prácu na blízko a pri krátkozrakosti aj nedostatok času stráveného vonku na dennom svetle,“ vysvetlila hlavná odborníčka pre oftalmológiu a pediatrickú oftalmológiu Beáta Bušányová.
Ako ďalej uviedla, počas jesene sa u detí najčastejšie odhalia už existujúce očné problémy. Po návrate detí do škôl totiž výrazne stúpajú nároky na zrak a rodičia vtedy riešia aj zrakové ťažkosti svojich detí, ktoré si počas prázdnin nemuseli všimnúť. Práve v škole sa môže ukázať, že dieťa horšie vidí na tabuľu, približuje si text k očiam, žmúri, sťažuje sa na bolesti hlavy alebo únavu očí.
„Riziko vzniku a zhoršovania krátkozrakosti súvisí najmä s dlhodobou prácou na blízko a s nedostatkom času stráveného vonku na dennom svetle. Vzniku refrakčných chýb nemožno úplne zabrániť, pretože významnú úlohu zohráva genetika a anatomický vývoj oka. Veľký význam však má ich včasné odhalenie. Ak sa výrazná dioptrická chyba u dieťaťa včas neodhalí a nekoriguje, môže viesť napríklad k tupozrakosti a v niektorých prípadoch môže súvisieť aj so vznikom škúlenia,“ uviedla Bušányová. Základom liečby sú podľa jej slov správne predpísané okuliare, v niektorých prípadoch kontaktné šošovky.
