Bratislava 17. mája (TASR) - Renomovaný sochár Juraj Hovorka prispel svojím umením k rozvoju moderného sochárstva na Slovensku. Svoje umelecké názory rozvíjal aj v oblasti úžitkového umenia, najmä v tvorbe umeleckých šperkov. V nedeľu 17. mája uplynie 100 rokov od narodenia významného slovenského akademického sochára, monumentalistu, medailéra a šperkára, ktorý zásadným spôsobom spoluvytváral vizuálnu podobu moderných verejných priestorov na Slovensku, predovšetkým v Bratislave.

Medzi jeho najznámejšie diela patria fontána Družba na Námestí slobody, vodné kaskády a fontána pred budovou Národnej rady SR i súsošie Feritova pamäť pred budovou Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Juraj Hovorka sa narodil 17. mája 1926 v českej obci Vikýřovice v Olomouckom kraji. Detstvo a celý profesionálny život však prežil v Bratislave. Prvotný vzťah k umeniu v ňom prebudila matka. Svoje vzdelanie začal formovať na Pedagogickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci (1946-1948). Výtvarné nadanie ho neskôr priviedlo na prestížnu sochařsko-kamenickú školu v Hořiciach (1948-1951). Umeleckú prípravu úspešne zavŕšil štúdiom sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1951-1956) pod vedením profesora Jozefa Kostku.

Tvorba Juraja Hovorku sa vyznačuje originálnou tvarovou štylizáciou. Kládol dôraz na objem, vnútornú štruktúru, metaforu a lyrickú symboliku. Vo svojich prácach často uplatňoval rytmizovanie hmoty a zmysel pre dynamiku. Hoci je najznámejší vďaka monumentálnym dielam pre architektúru, jeho záber bol mimoriadne široký.

Do povedomia slovenskej verejnosti sa nezmazateľne zapísal realizáciami vo verejnom priestore hlavného mesta. Jedno z najbizarnejších monumentálnych diel na území Bratislavy má podobu lietajúceho taniera. Dielo UFO sa nachádza na malom, umelo vytvorenom návrší v juhozápadnej časti parku vo vnútrobloku sídliska Medzi jarkami (Medzijarky) v mestskej časti Podunajské Biskupice. Kovový objekt s názvom UFO má podobu nakloneného splošteného disku na kovovom pylóne bez výraznejšej výzdoby. V strede hornej časti ho člení polguľový výstupok kabíny s anténami.

Autor zaujímavo vyriešil aj mohutný poklop vstupu do kabíny vesmíru. Plochu disku v hornej časti i na bočných stranách reliéfne dotvoril nízkymi kovovými kruhovými polguľami v negatíve aj pozitíve. Za výtvarný výrazový prvok možno považovať i nitovanie, čo má zároveň praktickú funkciu spojov jednotlivých plechových častí, ktorými je potiahnutá vnútorná kovová konštrukcia.

Spoločne so sochármi Tiborom Bártfayom a Karolom Lackom v spolupráci s architektmi Virgilom Droppom a Jurajom Hlavicom sa umelec podieľal na vytvorení fontány Družba na bratislavskom Námestí slobody. Medzi inými bol tiež tvorcom fontány a vodnej kaskády s názvom Lipový kvet pred budovou Národnej rady na hradnom kopci v Bratislave. Medzi jeho ďalšie sochárske skvosty, ktoré sa nachádzajú na území Bratislavy, patria diela Sediaca, Nezistený, Tri priateľky, Fraňo Kráľ, Tatranský prameň, Pamätník námorníkov sovietskej armády alebo Dievča s holubicou.

Od monumentálnych architektonických diel pre verejný priestor prechádzal k miniatúrnym formám. Medzi vysoko oceňované patria diela ako Májový kvet (v zbierkach Slovenskej národnej galérie), Polyhymnia, Nokturno či Ikarov pád.

Hovorka vytváral unikátne prstene, brošne a náhrdelníky technikou odlievania a cizelovania. Tieto diela sú charakteristické organickými, asymetrickými tvarmi a hrubou textúrou pripomínajúcou kôru stromov alebo skaly. Na rozdiel od hliny či sadry nedal dopustiť na prácu s kameňom, ku ktorému mal obrovský rešpekt. Známy bol jeho výrok: „Kameň vám nič neodpustí. Ak presekáte, pokazíte ho.“ Aj preto si zachoval neuveriteľnú vitálnosť a v ateliéri denne pracoval až do vysokého veku.

Významný slovenský teoretik a historik umenia Bohumír Bachratý napísal o sochárovi Jurajovi Hovorkovi monografiu (2004). Pri príležitosti jeho 90. narodenín v roku 2016 mu bola venovaná výstava vo Vlastivednom múzeu v českom Šumperku.

Vytvoril tiež ilustrácie a drobné grafiky ku knihe Šperky v oblakoch (2010), kde umelec spojil svoje vnímanie šperkov a miniatúr s básnickým textom Miroslava Daniša.

Jeho celoživotné dielo reflektuje premeny slovenského sochárstva druhej polovice 20. storočia a dodnes tvorí integrálnu súčasť kultúrnej identity Slovenska. Vytváral i figurálne diela, komorné plastiky i monumentálno-dekoratívne práce určené pre architektúru. Juraj Hovorka zomrel 8. októbra 2018 v Bratislave vo veku 92 rokov.



Zdroje: www.beliana.sav.sk, www.webumenia.sk, www.gmb.sk