Bratislava 28. decembra (TASR) - Za 30 rokov od rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty sa gréckokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlásia štyri percentá obyvateľstva (zhruba 220.000 veriacich), teší veľkému rozvoju. Pre TASR to uviedol hovorca eparchie Bratislava Stanislav Gábor.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku bola podobne ako ostatné cirkvi v bývalom Československu počas rokov komunizmu prenasledovaná a perzekvovaná. "Podľa sovietskeho vzoru a modelu, ktorý sa po roku 1945 uplatnil aj v iných štátoch východného bloku, bola naša gréckokatolícka cirkev na tzv. Prešovskom sobore v apríli 1950 formálne pričlenená k pravoslávnej cirkvi a legislatívne postavená mimo zákon. Od roku 1950 do roku 1968 cirkev pred štátom formálne neexistovala," opísal Gábor. Až v roku 1968 mohla znovu začať verejne pôsobiť, avšak v značne oklieštenom rámci. Cirkev bola podľa Gábora skôr trpená, navonok povolená, ale zatlačená do chrámov a bol jej znemožnený akýkoľvek rozvoj. Svedčí o tom aj skutočnosť, že cirkev do februára 1990 nemala svojho biskupa.

"Tieto historické fakty treba pripomenúť preto, aby bolo zrejmé, že až po Nežnej revolúcii a po znovunadobudnutí náboženskej slobody mohlo dôjsť k rozvoju gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Jednou z prvých udalostí bolo vymenovanie prešovského sídelného biskupa v osobe Jána Hirku," priblížil Gábor. Ďalším veľkým momentom bolo vymenovanie pomocného biskupa pre prešovské biskupstvo, stal sa ním Milan Chautur, súčasný emeritný košický eparcha. Gábor pripomenul, že v roku 1989 pre celé Československo existovalo prakticky len jedno gréckokatolícke biskupstvo so sídlom v Prešove. "Po rozdelení Československa v roku 1993 musel preto biskup Hirka zriadiť pre Čechy a Moravu, ktoré sa zrazu ocitli v susednom štáte, samostatný vikariát a na jeho čele vymenoval vikára, kňaza Ivana Ljavinca. Tento právny stav fungoval tri roky, až kým 18. januára 1996 Svätá stolica zriadila na území Českej republiky samostatný apoštolský exarchát so sídlom v Prahe a vyčlenila územie Čiech a Moravy z prešovského biskupstva, do ktorého aj po vzniku samostatnej Českej republiky stále cirkevno-právne, jurisdikčne patrilo," vysvetlil hovorca.

Ďalším významným medzníkom v živote a cirkevno-územnom usporiadaní gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku bolo zriadenie novej územnej jednotky – košického apoštolského exarchátu, ide o súčasnú košickú eparchiu. Vznikla rozdelením prešovského biskupstva, a to 27. januára 1997 a zahŕňala prakticky územie Košického kraja. "Gréckokatolícka cirkev teda už mala v SR svoje dve územnosprávne jednotky," poznamenal Gábor.

Tento stav sa zmenil až v roku 2008, keď pápež Benedikt povýšil gréckokatolícku cirkev v Slovenskej republike na metropolitnú. Košický exarchát sa stal eparchiou a bola zriadená úplne nová eparchia – bratislavská. Jej ustanovenie súviselo s reorganizáciou štruktúry gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a vytvorením metropolie sui iuris, pozostávajúcej z troch eparchií (Prešovskej archieparchie, Košickej eparchie a Bratislavskej eparchie) s metropolitným sídlom v Prešove.