< sekcia Slovensko

Odborári blokovali v Poprade dopravu, upozorňujú na nízke mzdy

Na snímke protest OZ KOVO na priechode pre chodcov na Gorkého ulici v Košiciach 17. septembra 2021, foto z archívu. Foto: TASR - František Iván

Odborári apelujú na politikov, aby sa nevenovali iba politickým škriepkam, ale aby brali predovšetkým do úvahy sociálnu situáciu obyvateľov.

Poprad 22. septembra (TASR) – Upozorniť na nízke mzdy ľudí na Slovensku bolo cieľom protestného podujatia, ktoré v stredu popoludní v Poprade zorganizoval Odborový zväz (OZ) KOVO. Účastníci priebežne blokovali premávku na Francisciho ulici. Podľa člena predsedníctva OZ KOVO Jozefa Balicu išlo o druhý protest zo série protestov, ktoré organizujú v rámci Slovenska.

"Nízke mzdy nezabezpečujú dôstojnú životnú úroveň tak, ako sa o tom hovorí v Ústave Slovenskej republiky, ako aj Európskej sociálnej charte, ktorými sme vlastne viazaní," uviedol pre TASR Balica.

Mzdy nepostačujú podľa jeho slov predovšetkým mladým rodinám s deťmi. "V Poprade je priemerná mzda 910 eur v čistom. V Prešovskom kraji je to 844 eur v čistom. Po odpočítaní nákladov na bývanie, ktoré predstavujú minimálne 300 až 400 eur a viac, prichádzame na to, že na zabezpečenie ďalších nákladov, ako sú napríklad potraviny, vzdelávanie, doprava, zdravotníctvo a podobne, nezostáva zamestnancom a ich rodinám z čoho platiť účty. Sumy, ktoré som udával, sú vrátane nadčasov a to je pre nás neprijateľné, pretože človek by mal normálnym spôsobom zarobiť toľko ako s nadčasmi a príplatkami," zdôraznil Balica.

Vláde SR odborári vyčítajú zásahy do príjmovej roviny. "Na rok 2022 zmrazila mzdové zvýhodnenia, takzvané príplatky. Ostanú na úrovni v roku 2021. Druhým necitlivým zásahom je, že iniciovala zákon, na základe ktorého výška minimálnej mzdy nebude na úrovni 60 percent z priemernej mzdy tak, ako bolo v zákone stanovené ešte v roku 2020, ale bude iba 57 percent. Ďalší necitlivý zásah je zrušenie indexov jednotlivých stupňov náročnosti práce. To všetko vedie k tomu, že Slovenská republika sa prepadá v rámci poradia v Európskej únii. Čo sa týka hrubých mesačných príjmov, sme tretí od konca. V parite kúpnej sily, to znamená to, čo si človek môže dovoliť kúpiť za svoju mzdu, sme klesli na posledné miesto," vysvetlil Balica.

Odborári apelujú na politikov, aby sa nevenovali iba politickým škriepkam, ale aby brali predovšetkým do úvahy sociálnu situáciu obyvateľov.

"Polovica zamestnancov na Slovensku nezarába ani priemernú mzdu. Podľa štatistiky nejakých 828 eur v čistom zarába polovica a menej zamestnancov," dodal Balica.

"Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR rešpektuje právo občanov zhromažďovať sa a vyjadrovať svoj názor. Každý zamestnanec si za svoju prácu zaslúži spravodlivé ohodnotenie. Počas dvoch krízových rokov sa nám podarilo zvýšiť minimálnu mzdu rádovo o desať percent, čo považujeme v období zaťaženom pandémiou za úspešný krok vpred. V porovnaní so susednými štátmi má Slovensko najvyššiu minimálnu mzdu a rovnako patrí ku krajinám s jej najvyšším rastom," uviedla pre TASR hovorkyňa ministra práce Eva Rovenská.

Minimálna mzda sa v budúcom roku podľa jej slov zvýši o 23 eur, čo znamená konečnú hodnotu 646 eur. "Ide teda o kompromis zúčastnených strán tripartity, keďže nedošlo k dohode medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov, a zároveň naplnenie platného zákona," dodala Rovenská.