Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Kým v krajských mestách s mamografom priamo v meste dosahuje účasť 36,5 percenta, v obciach s prevahou národnostných menšín a vysokou nezamestnanosťou účasť klesá.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - Stovky tisíc žien na Slovensku vynechávajú preventívne vyšetrenie prsníkov a iba necelá štvrtina navštevuje preverené certifikované centrá. Na minulotýždňovom Dni zdravia v Národnej rade SR na tému „Motivátory a bariéry pri mamografickom skríningu“ to odhalila nová analýza Inštitútu zdravotných analýz (IZA). Diskusia poslancov, odborníkov a pacientskych organizácií ukázala, že hlavnou prekážkou nie je nedostatok mamografov či geografická vzdialenosť, ale spôsob, akým sa so ženami komunikuje.
„Slovensko nemá problém s hustotou siete mamografov. Až 80 percent obcí má preverené pracovisko do 30 minút jazdy autom a vyše 90 percent do 40 minút. Problémom nie je geografia, ale priepastné socioekonomické rozdiely,“ vysvetlila Veronika Rybanská z IZA.
Kým v krajských mestách s mamografom priamo v meste dosahuje účasť 36,5 percenta, v obciach s prevahou národnostných menšín a vysokou nezamestnanosťou účasť klesá. Pri obciach s vyše 80 percentným podielom maďarskej populácie klesá účasť o 37,5 percenta a v obciach s vyše 80-percentným podielom rómskej populácie až o 68,5 percenta. Dôvodom je podľa odborníkov kombinácia chudoby, nezamestnanosti, jazykovej bariéry a nízkej zdravotnej gramotnosti.
Ďalším zásadným problémom je vykonávanie mamografií v nepreverených centrách, ktoré nepodliehajú prísnemu auditu kvality. Z analýzy IZA vyplýva, že hoci preventívnu mamografiu ročne absolvuje okolo 200.000 žien, len 23 percent z nich navštívi certifikované skríningové centrum. „Ak žena na nepreverenom pracovisku dostane do ruky papier s neukončeným nálezom a odporúčaním hľadať si iné pracovisko či odborníka, nastáva chaos. Pacientka stráca drahocenný čas, blúdi, vznikajú duplicity a hrozí, že sa v systéme úplne stratí. V preverenom centre funguje multidisciplinárny tím - rádiológ, chirurg a onkológ, ktorý v prípade potreby pacientku okamžite prevezme a sprevádza ju celou diagnostikou aj liečbou,“ ozrejmili odborníci.
Diskusia poslancov, odborníkov a pacientskych organizácií ukázala, že jednou z najväčších prekážok včasnej diagnostiky rakoviny prsníka je samotný jazyk, ktorým štát ženy oslovuje. Výraz „mamografický skríning“ je podľa zúčastnených pre mnohé ženy, najmä z menej vzdelaných či sociálne znevýhodnených skupín, nezrozumiteľný a odrádzajúci odborný pojem. Pacientske organizácie preto žiadajú prechod od odborného žargónu k zrozumiteľnejšej reči, adresné pozývanie na konkrétny termín a nasmerovanie pacientiek výhradne do preverených pracovísk s garanciou kvality.
Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) na zasadnutí zdôraznil, že slovenské zdravotníctvo sa musí prestať pozerať výhradne na kvantitu výkonov a začať vyžadovať tvrdé dáta o kvalite a bezpečnosti. Zároveň prisľúbil plnú legislatívnu podporu pre potrebné systémové zmeny.
„Slovensko nemá problém s hustotou siete mamografov. Až 80 percent obcí má preverené pracovisko do 30 minút jazdy autom a vyše 90 percent do 40 minút. Problémom nie je geografia, ale priepastné socioekonomické rozdiely,“ vysvetlila Veronika Rybanská z IZA.
Kým v krajských mestách s mamografom priamo v meste dosahuje účasť 36,5 percenta, v obciach s prevahou národnostných menšín a vysokou nezamestnanosťou účasť klesá. Pri obciach s vyše 80 percentným podielom maďarskej populácie klesá účasť o 37,5 percenta a v obciach s vyše 80-percentným podielom rómskej populácie až o 68,5 percenta. Dôvodom je podľa odborníkov kombinácia chudoby, nezamestnanosti, jazykovej bariéry a nízkej zdravotnej gramotnosti.
Ďalším zásadným problémom je vykonávanie mamografií v nepreverených centrách, ktoré nepodliehajú prísnemu auditu kvality. Z analýzy IZA vyplýva, že hoci preventívnu mamografiu ročne absolvuje okolo 200.000 žien, len 23 percent z nich navštívi certifikované skríningové centrum. „Ak žena na nepreverenom pracovisku dostane do ruky papier s neukončeným nálezom a odporúčaním hľadať si iné pracovisko či odborníka, nastáva chaos. Pacientka stráca drahocenný čas, blúdi, vznikajú duplicity a hrozí, že sa v systéme úplne stratí. V preverenom centre funguje multidisciplinárny tím - rádiológ, chirurg a onkológ, ktorý v prípade potreby pacientku okamžite prevezme a sprevádza ju celou diagnostikou aj liečbou,“ ozrejmili odborníci.
Diskusia poslancov, odborníkov a pacientskych organizácií ukázala, že jednou z najväčších prekážok včasnej diagnostiky rakoviny prsníka je samotný jazyk, ktorým štát ženy oslovuje. Výraz „mamografický skríning“ je podľa zúčastnených pre mnohé ženy, najmä z menej vzdelaných či sociálne znevýhodnených skupín, nezrozumiteľný a odrádzajúci odborný pojem. Pacientske organizácie preto žiadajú prechod od odborného žargónu k zrozumiteľnejšej reči, adresné pozývanie na konkrétny termín a nasmerovanie pacientiek výhradne do preverených pracovísk s garanciou kvality.
Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SD) na zasadnutí zdôraznil, že slovenské zdravotníctvo sa musí prestať pozerať výhradne na kvantitu výkonov a začať vyžadovať tvrdé dáta o kvalite a bezpečnosti. Zároveň prisľúbil plnú legislatívnu podporu pre potrebné systémové zmeny.
