Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa slov prezidenta Inštitútu zamestnanosti Viliama Páleníka sú v súčasnom systéme dlhodobej starostlivosti najmä ľudia starší ako 80 rokov, čiže predvojnové populačné ročníky.
Autor TASR
Bratislava 25. februára (TASR) – Dopyt po dlhodobej starostlivosti bude na Slovensku v nasledujúcich rokoch dramaticky rásť. V utorok sa na tom zhodli odborníci, ktorí o problematike poskytovania dlhodobej starostlivosti diskutovali na pôde Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR. Najväčším problémom podľa ich slov bude najmä jej financovanie a chýbajúci personál. Tvrdia, že vo verejných politikách sa tomuto problému nevenuje dostatočná pozornosť.
Podľa slov prezidenta Inštitútu zamestnanosti Viliama Páleníka sú v súčasnom systéme dlhodobej starostlivosti najmä ľudia starší ako 80 rokov, čiže predvojnové populačné ročníky. "Keď začnú pribúdať povojnové ročníky, ľudia narodení po roku 1950, ktoré boli mimoriadne silné, tak tie budú vytvárať najbližšiu vlnu obrovského dopytu po dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Toto je prvý problém Slovenska, ktorý sa prognózuje na desiatky rokov," komentoval.
Spoliehať sa na neformálnu domácu starostlivosť sa podľa jeho slov nedá. Dôvodom je podľa Páleníka to, že tradičná rodina už nefunguje, príbuzní seniorov už zväčša žijú inde a majú svoju kariéru. "Zároveň sa tam pracuje s konceptom spoločenskej strany, teda že ak by mimoriadne úspešný a vzdelaný človek začal opatrovať, tak spoločnosť príde o pridanú hodnotu, ktorú vytvára. Preto treba počítať s financovaním," tvrdí Páleník, podľa ktorého bude financovanie náročné a je potrebné už teraz hľadať spôsoby, akými sa to bude riešiť.
Na dlhodobú starostlivosť by Slovensko malo podľa jeho slov prispievať viac. Peniaze by mohli ísť aj od obcí a samospráv. Dlhodobá starostlivosť by mala byť hradená z tzv. plošných daní, ale nie ďalšími odvodmi. Dlhodobá starostlivosť by podľa Páleníka mala byť pod správou jedného rezortu, ale MZ SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR by nezlučoval.
Poukázal síce na starobné dôchodky, ale tie nielen podľa jeho slov nebudú dostatočné. "Bude potrebné nájsť iné dodatočné formy financovania v masívnom rozsahu. Dlhodobá starostlivosť je i pracovne mimoriadne intenzívna," mieni.
Rovnako poukázal, že v oblasti dlhodobej starostlivosti je veľká zamestnanosť, no už v súčasnosti je podľa prítomných diskutujúcich cítiť nedostatok pracovnej sily, ktorá robí v Rakúsku či v Nemecku. "Celá Európa starne a pre túto pracovnú silu je obrovská konkurencia," skonštatoval Páleník. Riešenie vidí napríklad v tom, že by dlhodobo nezamestnaní či sociálne vylúčení, ktorí vytvárajú potenciálnu pracovnú silu, začali pôsobiť v pomocných prácach dlhodobej starostlivosti, môžu si prípadne doplniť kvalifikáciu.
Podľa výkonného riaditeľa Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktora Novysedláka výdavky na dlhodobú starostlivosť sa odhadujú na úrovni 0,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), no zdvojnásobiť by sa mali v horizonte 50 rokov, a to na úroveň 1,5 až 1,6 percenta HDP.
V poradovníku čakateľov o dlhodobú starostlivosť sa podľa Lýdie Brichtovej z nezávislej platformy SocioFórum nachádza viac ako 9000 ľudí. Z toho najvyššie percento, 5400 ľudí, čaká na zariadenie pre seniorov. "To nám ukazuje, že niečo nefunguje. Do toho si musíme zarátať 7000 opatrovateliek, ktoré nám chýbajú," dodala.
Podľa slov prezidenta Inštitútu zamestnanosti Viliama Páleníka sú v súčasnom systéme dlhodobej starostlivosti najmä ľudia starší ako 80 rokov, čiže predvojnové populačné ročníky. "Keď začnú pribúdať povojnové ročníky, ľudia narodení po roku 1950, ktoré boli mimoriadne silné, tak tie budú vytvárať najbližšiu vlnu obrovského dopytu po dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Toto je prvý problém Slovenska, ktorý sa prognózuje na desiatky rokov," komentoval.
Spoliehať sa na neformálnu domácu starostlivosť sa podľa jeho slov nedá. Dôvodom je podľa Páleníka to, že tradičná rodina už nefunguje, príbuzní seniorov už zväčša žijú inde a majú svoju kariéru. "Zároveň sa tam pracuje s konceptom spoločenskej strany, teda že ak by mimoriadne úspešný a vzdelaný človek začal opatrovať, tak spoločnosť príde o pridanú hodnotu, ktorú vytvára. Preto treba počítať s financovaním," tvrdí Páleník, podľa ktorého bude financovanie náročné a je potrebné už teraz hľadať spôsoby, akými sa to bude riešiť.
Na dlhodobú starostlivosť by Slovensko malo podľa jeho slov prispievať viac. Peniaze by mohli ísť aj od obcí a samospráv. Dlhodobá starostlivosť by mala byť hradená z tzv. plošných daní, ale nie ďalšími odvodmi. Dlhodobá starostlivosť by podľa Páleníka mala byť pod správou jedného rezortu, ale MZ SR a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR by nezlučoval.
Poukázal síce na starobné dôchodky, ale tie nielen podľa jeho slov nebudú dostatočné. "Bude potrebné nájsť iné dodatočné formy financovania v masívnom rozsahu. Dlhodobá starostlivosť je i pracovne mimoriadne intenzívna," mieni.
Rovnako poukázal, že v oblasti dlhodobej starostlivosti je veľká zamestnanosť, no už v súčasnosti je podľa prítomných diskutujúcich cítiť nedostatok pracovnej sily, ktorá robí v Rakúsku či v Nemecku. "Celá Európa starne a pre túto pracovnú silu je obrovská konkurencia," skonštatoval Páleník. Riešenie vidí napríklad v tom, že by dlhodobo nezamestnaní či sociálne vylúčení, ktorí vytvárajú potenciálnu pracovnú silu, začali pôsobiť v pomocných prácach dlhodobej starostlivosti, môžu si prípadne doplniť kvalifikáciu.
Podľa výkonného riaditeľa Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktora Novysedláka výdavky na dlhodobú starostlivosť sa odhadujú na úrovni 0,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), no zdvojnásobiť by sa mali v horizonte 50 rokov, a to na úroveň 1,5 až 1,6 percenta HDP.
V poradovníku čakateľov o dlhodobú starostlivosť sa podľa Lýdie Brichtovej z nezávislej platformy SocioFórum nachádza viac ako 9000 ľudí. Z toho najvyššie percento, 5400 ľudí, čaká na zariadenie pre seniorov. "To nám ukazuje, že niečo nefunguje. Do toho si musíme zarátať 7000 opatrovateliek, ktoré nám chýbajú," dodala.
