
Odborníci zdôrazňujú, že dlhodobým cieľom verejného zdravia zostáva úplné ukončenie užívania nikotínu a alternatívne produkty nemožno považovať za bezrizikové riešenie.
Autor TASR
Bratislava 28. mája (TASR) - Fajčenie patrí medzi najvýznamnejšie preventabilné príčiny úmrtí a na Slovensku sa každoročne spája s tisíckami stratených životov. Ani desaťročia zákazov, regulácií a preventívnych kampaní však realitu zásadne nezmenili. Problém sa netýka len mladých, ale aj dospelých ľudí, ktorí fajčia dlhodobo a často ostávajú mimo akéhokoľvek systému odbornej pomoci. Poukázala na to pacientska organizácia Nie rakovine.
„Hoci sa reštriktívne opatrenia v posledných rokoch zameriavajú najmä na ochranu novej generácie a reguláciu inovatívnych nikotínových produktov, časť diskusie upozorňuje, že podpora existujúcich dospelých fajčiarov pri odvykaní nemusí byť dostatočne výrazná,“ upozornili odborníci.
Zhodujú sa, že závislosť od nikotínu nemožno vnímať len ako otázku individuálnej vôle alebo disciplíny. Ide podľa nich o komplexný biologický, psychický a behaviorálny problém, ktorého riešenie si vyžaduje kombináciu prevencie, dostupnej odbornej pomoci a širšej spoločenskej diskusie. „Reštriktívne opatrenia sú vo všeobecnosti zamerané na všetky skupiny populácie, pričom zostávajú dôležité najmä pri ochrane zdravia detí a mladých ľudí, napríklad prostredníctvom regulácie dostupnosti, cien či marketingu tabakových výrobkov. Zároveň však platí, že ľudia, ktorí so závislosťou zápasia dlhé roky, potrebujú účinné nástroje pomoci a dostupnejšie možnosti liečby. Práve v tejto oblasti Slovensko naráža na významné limity,“ podotkli.
Odborníci zdôrazňujú, že dlhodobým cieľom verejného zdravia zostáva úplné ukončenie užívania nikotínu a alternatívne produkty nemožno považovať za bezrizikové riešenie. „Napriek tomu, že problematika fajčenia sa spája predovšetkým so závislosťou, jej dôsledky ďaleko presahujú samotné užívanie nikotínu. Medzi najzávažnejšie zdravotné následky patrí rakovina pľúc, často diagnostikovaná až v pokročilých štádiách, kedy šanca na vyliečenie dramaticky klesá,“ uviedli. Apelujú preto na význam onkologickej prevencie, včasného záchytu ochorenia a potrebu zavedenia efektívnych skríningových programov.
„Hoci sa reštriktívne opatrenia v posledných rokoch zameriavajú najmä na ochranu novej generácie a reguláciu inovatívnych nikotínových produktov, časť diskusie upozorňuje, že podpora existujúcich dospelých fajčiarov pri odvykaní nemusí byť dostatočne výrazná,“ upozornili odborníci.
Zhodujú sa, že závislosť od nikotínu nemožno vnímať len ako otázku individuálnej vôle alebo disciplíny. Ide podľa nich o komplexný biologický, psychický a behaviorálny problém, ktorého riešenie si vyžaduje kombináciu prevencie, dostupnej odbornej pomoci a širšej spoločenskej diskusie. „Reštriktívne opatrenia sú vo všeobecnosti zamerané na všetky skupiny populácie, pričom zostávajú dôležité najmä pri ochrane zdravia detí a mladých ľudí, napríklad prostredníctvom regulácie dostupnosti, cien či marketingu tabakových výrobkov. Zároveň však platí, že ľudia, ktorí so závislosťou zápasia dlhé roky, potrebujú účinné nástroje pomoci a dostupnejšie možnosti liečby. Práve v tejto oblasti Slovensko naráža na významné limity,“ podotkli.
Odborníci zdôrazňujú, že dlhodobým cieľom verejného zdravia zostáva úplné ukončenie užívania nikotínu a alternatívne produkty nemožno považovať za bezrizikové riešenie. „Napriek tomu, že problematika fajčenia sa spája predovšetkým so závislosťou, jej dôsledky ďaleko presahujú samotné užívanie nikotínu. Medzi najzávažnejšie zdravotné následky patrí rakovina pľúc, často diagnostikovaná až v pokročilých štádiách, kedy šanca na vyliečenie dramaticky klesá,“ uviedli. Apelujú preto na význam onkologickej prevencie, včasného záchytu ochorenia a potrebu zavedenia efektívnych skríningových programov.




