Bratislava 6. februára (TASR) – Spájanie jednotlivých aktérov v rezorte zdravotníctva a systematizácia dialógu medzi nimi, vytvorenie špičkového národného diagnostického inštitútu, respektíve špecializovaných centier, lepšie podmienky pre vedu, výskum a vzdelávanie, lepší a rýchlejší prístup k inovatívnym liekom a technológiám či zjednodušenie legislatívy týkajúcej sa liekovej politiky by mohlo priniesť viacero inovácií do slovenského zdravotníctva. Vo štvrtok sa na tom zhodli lekári a vedci, ktorí budúcemu ministrovi zdravotníctva pripravili sériu opatrení na zlepšenie stavu aktuálneho stavu sektoru v rámci iniciatívy Máme na viac!

Experti spoločne konštatovali, že jedným z prvých opatrení na zvýšenie inovácií v rezorte by mohlo byť zriadenie špecializovaných centier inovatívnych prístupov. Vedúci Jednotky klinického výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Ján Kyselovič uviedol, že centrá a výskum by mali byť najmä v univerzitných nemocniciach. Slúžili by na vzdelávanie profesorov a docentov a podporovali by ich publikačnú činnosť. „Okrem vývoja nových inovácií by ich úlohou mal byť najmä prenos už existujúcich inovácií cez existujúcu infraštruktúru priamo na pacienta,“ povedal.

Primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici v Martine Miloš Jeseňák mieni, že prioritou by malo byť zlepšenie vybavenia a podmienok v zdravotníckych pracoviskách, ktoré by zabránilo ďalšiemu odchodu talentov do zahraničia a motivovalo by skúsených odborníkov, aby sa vrátili naspäť na Slovensko. Pacienti by podľa jeho názoru dostali liečbu podľa potreby v danom okamihu, keby sa zrýchlil systém udeľovania výnimiek pre registrované inovatívne lieky bez stanovenej úhrady. Zároveň si myslí, že by mal byť transparentnejší.

Branislav Budke z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) poukázal na to, že v súčasnosti majú výrobcovia viac ako 7000 molekúl, ktoré sa síce na európsky trh dostanú, no slovenskí pacienti k nim prístup nemajú. Podľa jeho slov by riešením mohlo byť to, aby pri kategorizácii liekov nebola nákladová efektívnosť rozhodujúcim kritériom.

Prínos nových liekov a technológií sa podľa neho nedá preukazovať iba z ekonomického hľadiska, dôležitejší by mal byť medicínsky prínos pre pacienta. Spôsob hodnotenia inovácií by sa mal stransparentniť. Pohnúť by sa mohlo aj v oblasti komunikácie medzi výrobcami, zdravotnými poisťovňami a štátom, čo by mohlo podľa AIFP viesť k dostupnejším inovatívnym liekom a nižším doplatkom, myslí si Budke.

„Inovácie v zdravotníctve zachraňujú život,“ pripomenul zakladateľ slovenského startupu MultiplexDX Pavol Čekan, ktorý doplnil, že práve ony predstavujú budúcnosť. Zdôraznil dôležitosť spájania síl jednotlivých aktérov v zdravotníctve. „Práve využívanie synergií pri výskume, zdieľanie poznatkov a nákladných technológií by pomohli znížiť nákladnosť potrebnej infraštruktúry a personálnych výdavkov,“ doplnil. Za rovnako dôležité považuje zvýšenie povedomia a vzbudenie záujmu o inovácie vo verejnosti. Ľudia by podľa jeho slov mali rozumieť tomu, čo inovácie ponúkajú a akú majú hodnotu.