Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 13. október 2026
< sekcia Slovensko

Odborníci porovnávali vzdelávanie detí cudzincov. Toto ukázala analýza

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Autori odporúčajú rozšíriť jazykovú prípravu približne na 600 hodín a zaviesť diagnostiku jazykovej úrovne, od ktorej by sa následne odvíjala potrebná podpora.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 13. októbra (TASR) - Slovensko by malo zaviesť rovnaké podmienky vzdelávania pre všetky deti cudzincov bez ohľadu na druh ich pobytu, rozšíriť jazykovú prípravu a zlepšiť podporu škôl pri začleňovaní detí z iného jazykového a kultúrneho prostredia. Vyplýva to z analýzy Centra vzdelávacích analýz (CVA), ktorá porovnávala vzdelávanie detí a mladých ľudí z Ukrajiny v Slovenskej a v Českej republike.

Autori odporúčajú rozšíriť jazykovú prípravu približne na 600 hodín a zaviesť diagnostiku jazykovej úrovne, od ktorej by sa následne odvíjala potrebná podpora. Za dôležité považujú aj určenie osoby zodpovednej za adaptáciu detí cudzincov priamo v škole. Posilniť by sa podľa analytikov mala tiež informovanosť rodičov o povinnom vzdelávaní a školách, do ktorých môžu svoje dieťa prihlásiť. Lepšie informované by mali byť aj samotné školy, a to o platných opatreniach a dostupných možnostiach podpory.

Medzi spoločné odporúčania pre Slovensko a Česko patrí podľa CVA aj zabezpečenie psychosociálnej podpory v materinskom jazyku dieťaťa a posilnenie kapacít škôl v oblasti psychologickej podpory. „Obe krajiny zaostávajú v príprave samotných učiteliek a učiteľov. Chýba im didaktická príprava na prácu s cudzincami,“ uvádza sa v analýze. Potrebný je aj profesijný rozvoj a supervízia učiteľov.

V prípade Slovenska odborníci odporúčajú podporiť fungovanie adaptačných tried, sfunkčniť systém podporných opatrení a stabilizovať regionálnu podporu škôl napríklad prostredníctvom regionálnych metodikov či krajských mobilných tímov. Za potrebné považujú aj podporu zamestnávania ukrajinských odborníkov v školách.

Analýza upozorňuje tiež na nedostatky v dostupnosti údajov. Samosprávy a zriaďovatelia podľa nej nemajú dostatočný prístup k informáciám o pobyte detí cudzincov a chýba monitoring ich účasti na vzdelávaní. Autori preto odporúčajú prepojiť údaje rezortov vnútra a školstva, aby bolo možné identifikovať deti mimo vzdelávania a sledovať ich vzdelávaciu dráhu.

Za najslabší článok vzdelávania detí z Ukrajiny v oboch krajinách označuje analýza stredné školy. „Na Slovensku však zostali výraznejšie zanedbané, pretože sa neupravili podmienky prijímania,“ konštatuje sa v analýze. Pre obe krajiny preto autori odporúčajú zaviesť do vzdelávacieho systému „nultý ročník“ pred nástupom na strednú školu.

Výskum vychádzal z ôsmich expertných rozhovorov, po štyroch v každej krajine. Zistenia sa týkali štyroch oblastí - prijímania detí do materských a základných škôl, ich adaptácie v škole, podpory pre personál škôl a stredoškolského vzdelávania. Analýza vznikla v rámci projektu Podpora ukrajinských detí v integračnom procese v školách na Slovensku a v Českej republike, ktorý realizovalo Inklucentrum - Centrum inkluzívneho vzdelávania.