Bratislava 13. mája (TASR) - Na Slovensku každoročne predčasne zomrie viac ako 21.000 ľudí, ktorých úmrtiu bolo možné predísť prevenciou, skoršou diagnostikou alebo včasnou liečbou. Odborníci spolu s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas-SD) preto predstavili pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa hypertenzie (17. 5.) iniciatívu Zdravšie Slovensko 2030, teda konkrétny plán, ako do roku 2030 znížiť počet infarktov, cievnych mozgových príhod a predčasných úmrtí. Informovali o tom na stredajšej tlačovej konferencii v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.

„Naším cieľom je, aby väčšina pacientov mala svoje ochorenie včas diagnostikované, správne liečené a dlhodobo pod kontrolou. Zdravšie Slovensko 2030 je konkrétny akčný plán, ako do roku 2030 znížiť odvrátiteľné úmrtia na Slovensku,“ ozrejmil prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti a dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Payer.

Plán sa zameriava na skorší záchyt pacientov posilnením preventívnych prehliadok, pravidelnou kontrolou krvného tlaku, cholesterolu či glykémie i aktívnym vyhľadávaním pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom. Rovnako na lepšiu kontrolu hypertenzie a cholesterolu, zjednodušenie liečby, zabezpečenie jej rovnakého štandardu pre všetkých pacientov či zvýšenie spolupráce pacienta pri liečbe.

Súčasťou plánu je aj posilnenie úloh primárnej starostlivosti či zapojenie a prepojenie lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry a špecialistov do koordinovanej starostlivosti o pacienta. Plán kladie dôraz aj na väčšiu osvetu a edukáciu verejnosti.

Na základe predstavených krokov by sa podľa odborníkov mohlo do roku 2030 podariť znížiť počet infarktov a mozgových príhod minimálne o 30 percent, zvýšiť počet pacientov s kontrolovaným krvným tlakom na úroveň 70 percent a znížiť miera odvrátiteľných úmrtí na Slovensku.

Payer upozornil, že kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí. „V roku 2023 tvorili 45,9 percenta všetkých príčin smrti,“ priblížil s tým, že infarkty a mozgové príhody nepredstavujú len zdravotný problém, ale aj záťaž pre nemocnice, zdravotný systém a verejné financie. „Liečba jedného akútneho infarktu stojí približne 9700 eur, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne len na akútnu starostlivosť. Pri cievnych mozgových príhodách ide o približne 11.600 pacientov ročne a pri náklade 8800 eur na pacienta presahuje akútna starostlivosť 100 miliónov eur ročne,“ vysvetlil. Cieľom by preto podľa neho malo byť, aby k akútnym príhodám vôbec nedochádzalo a pacient bol identifikovaný a liečený skôr.

Hypertenziou na Slovensku trpí viac ako dva milióny obyvateľov, diagnostikovaných a liečených je približne 1,35 milióna pacientov. „Pri hypertenzii sa pacient často cíti dobre, nemá bolesti ani výrazné príznaky, a preto môže mať tendenciu liečbu podceňovať alebo vysadiť. Nestačí pacienta len diagnostikovať. Potrebujeme ho dlhodobo viesť k účinnej liečbe. Veľkú úlohu zohráva pravidelné domáce meranie krvného tlaku a rovnako aj využívanie fixných kombinácií liekov,“ zdôraznila viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová. Zdôraznila, že neliečená hypertenzia je najčastejšou príčinou vzniku kardiovaskulárnych ochorení.

Odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejší moment nastáva v ambulancii všeobecného lekára. „Ak chceme predísť zbytočným úmrtiam, musíme sa dôslednejšie zamerať na primárnu starostlivosť. Nestačí pacienta len diagnostikovať a nastaviť mu liečbu. Rovnako dôležité je podporovať jeho adherenciu k liečbe. Dnes totiž len 33,5 percenta hypertonikov dosahuje cieľové hodnoty krvného tlaku a pri LDL cholesterole je to menej ako desať percent pacientov. Výrazné rezervy máme pri pacientoch, u ktorých liečime viacero komorbidít naraz,“ doplnil viceprezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Lipovský.