Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Zároveň dodali, že nie všetky spomienky na zosnulých sú pokojné.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) - Spomienkové rituály v období tzv. Dušičiek sú dôležité zo psychologického hľadiska. Zapálenie sviečky, návšteva cintorína, spoločné rozprávanie o zosnulom alebo prezeranie fotografií vytvárajú priestor na vyjadrenie emócií a pripomenutie si významu vzťahu, ktorý človek stratil. Tieto rituály sprítomnenia majú hlboký stabilizačný účinok. Umožňujú dať emóciám tvar, hranice a zmysel. Pre TASR to uviedli psychológovia z Ligy za duševné zdravie (LDZ).
„Obdobie Sviatku Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých má pre mnohých ľudí hlboký emocionálny význam. Je to čas, keď si intenzívnejšie pripomíname blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Zo psychologického hľadiska môžu tieto dni aktivovať spomienky, emócie a prežívanie spojené so stratou,“ uviedli psychológovia. Objaviť sa podľa nich môže smútok, nostalgia, osamelosť, akási prázdnota, ale aj vďačnosť, láska či pocit blízkosti so zosnulým človekom. Tieto emócie sa pritom podľa ich slov nevylučujú.
Ako doplnili, človek môže súčasne pociťovať bolesť zo straty aj radosť z pekných spoločných spomienok so zosnulým. Zároveň podotkli, že v každodennom živote ľudia často nemajú priestor ani odvahu zastaviť sa pri bolestivých spomienkach, no práve tieto dni im symbolicky umožňujú obrátiť pozornosť k tým, ktorí už nie sú medzi nimi, ale aj k vlastným pocitom a myšlienkam.
Dušičky podľa psychológov môžu byť náročnejšie najmä pre ľudí, ktorí blízkeho človeka stratili nedávno, zažili náhle alebo traumatické úmrtie, prípadne sa vyrovnávajú s osamelosťou či viacerými stratami. „Smútok nie je niečo, čo raz prejde. Je to prirodzená reakcia na stratu vzťahu, ktorý mal pre človeka význam,“ poznamenali.
Zároveň dodali, že nie všetky spomienky na zosnulých sú pokojné. Objasnili, že vzťahy bývajú zložité a aj po smrti v sebe človek môže niesť hnev, pocit viny či nedopovedané slová. Takéto pocity nepovažujú za prejav neúcty, ale známku psychickej autenticity. V terapii sa podľa nich často ukazuje, že prijatie týchto ambivalentných emócií je dôležitým krokom k vnútornému zmiereniu. „Často radíme napísať list zosnulému. Nie preto, aby ho niekto čítal, ale preto, lebo pomenovanie nevysloveného má očistný účinok,“ priblížili.
Pri zvládaní smútku je podľa psychológov dôležité dovoliť si prežívať emócie bez tlaku. Ako vysvetlili, nie každý potrebuje navštíviť cintorín a nie každý chce počas týchto dní intenzívne spomínať. Niekto podľa nich nachádza útechu v spoločnosti rodiny, iný potrebuje pokoj a súkromie. Za podstatné považujú aj to, aby smútok automaticky nebol považovaný za psychickú poruchu. „Smútok po strate blízkeho človeka je prirodzenou reakciou na významnú životnú udalosť. Ak však človek dlhodobo prežíva intenzívne utrpenie, nedokáže fungovať v každodennom živote, výrazne sa izoluje alebo sa jeho psychický stav zhoršuje, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Nejde o to, aby sme smútok odstránili, ale aby človek nemusel na nezvládnuteľnú psychickú bolesť zostať sám,“ dodali psychológovia.
„Obdobie Sviatku Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých má pre mnohých ľudí hlboký emocionálny význam. Je to čas, keď si intenzívnejšie pripomíname blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Zo psychologického hľadiska môžu tieto dni aktivovať spomienky, emócie a prežívanie spojené so stratou,“ uviedli psychológovia. Objaviť sa podľa nich môže smútok, nostalgia, osamelosť, akási prázdnota, ale aj vďačnosť, láska či pocit blízkosti so zosnulým človekom. Tieto emócie sa pritom podľa ich slov nevylučujú.
Ako doplnili, človek môže súčasne pociťovať bolesť zo straty aj radosť z pekných spoločných spomienok so zosnulým. Zároveň podotkli, že v každodennom živote ľudia často nemajú priestor ani odvahu zastaviť sa pri bolestivých spomienkach, no práve tieto dni im symbolicky umožňujú obrátiť pozornosť k tým, ktorí už nie sú medzi nimi, ale aj k vlastným pocitom a myšlienkam.
Dušičky podľa psychológov môžu byť náročnejšie najmä pre ľudí, ktorí blízkeho človeka stratili nedávno, zažili náhle alebo traumatické úmrtie, prípadne sa vyrovnávajú s osamelosťou či viacerými stratami. „Smútok nie je niečo, čo raz prejde. Je to prirodzená reakcia na stratu vzťahu, ktorý mal pre človeka význam,“ poznamenali.
Zároveň dodali, že nie všetky spomienky na zosnulých sú pokojné. Objasnili, že vzťahy bývajú zložité a aj po smrti v sebe človek môže niesť hnev, pocit viny či nedopovedané slová. Takéto pocity nepovažujú za prejav neúcty, ale známku psychickej autenticity. V terapii sa podľa nich často ukazuje, že prijatie týchto ambivalentných emócií je dôležitým krokom k vnútornému zmiereniu. „Často radíme napísať list zosnulému. Nie preto, aby ho niekto čítal, ale preto, lebo pomenovanie nevysloveného má očistný účinok,“ priblížili.
Pri zvládaní smútku je podľa psychológov dôležité dovoliť si prežívať emócie bez tlaku. Ako vysvetlili, nie každý potrebuje navštíviť cintorín a nie každý chce počas týchto dní intenzívne spomínať. Niekto podľa nich nachádza útechu v spoločnosti rodiny, iný potrebuje pokoj a súkromie. Za podstatné považujú aj to, aby smútok automaticky nebol považovaný za psychickú poruchu. „Smútok po strate blízkeho človeka je prirodzenou reakciou na významnú životnú udalosť. Ak však človek dlhodobo prežíva intenzívne utrpenie, nedokáže fungovať v každodennom živote, výrazne sa izoluje alebo sa jeho psychický stav zhoršuje, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Nejde o to, aby sme smútok odstránili, ale aby človek nemusel na nezvládnuteľnú psychickú bolesť zostať sám,“ dodali psychológovia.
