Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Slovensko

Susedné krajiny by mali prijať rovnaký čas, tvrdia odborníci

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Najviac by nejednotnosťou boli ohrozené odvetvia vnútorného trhu a dopravy.

Bratislava 26. októbra (TASR) – Hoci by si členské štáty Európskej únie (EÚ) mali riešiť otázku toho, či prijať letný alebo zimný čas, vnútroštátne, viacerí odborníci sa zhodli, že susedné či spádové štáty by sa mali dohodnúť na jednej časovej zóne. Najviac by nejednotnosťou boli ohrozené odvetvia vnútorného trhu a dopravy. O výhodách a nevýhodách striedania času diskutovali počas piatka na akademickej pôde europoslanci Anna Záborská, József Nagy, Vladimír Maňka a odborníci z kľúčových oblastí energetiky, dopravy a zdravotníctva.

"My ako európski či národní politici sme zodpovední za to, aká bude kvalita života našich obyvateľov. Veľmi výrazným aspektom je práve zdravie. Odborníci na psychológiu i zdravie sa zhodujú na tom, že najhoršie je, keď sa čas mení. Tiež sa zhodli v tom, že pre zdravotný stav obyvateľov nie je až také dôležité, či bude prijatý letný alebo zimný čas, ako práve striedanie samotné. Nebolo by výhodné, keby každá krajina mala iný čas, bolo by to ako na šachovnici," uviedol europoslanec Maňka. Pripomenul, že o niekoľko týždňov budú mať v Rakúsku stretnutie ministri z krajín V4 a Rakúska, kde by mali hľadať spoločné riešenie tejto problematiky.

Dostupnosť denného svetla sa líši v závislosti od geografickej polohy jednotlivých členských štátov EÚ. Na severe EÚ sa táto dostupnosť denného svetla pomerne výrazne mení. Zimy sú tmavé a svetla je málo, letá sú svetlé s krátkymi nocami. V najjužnejších členských štátoch sa pomer trvania dní a nocí v priebehu roka mení málo. "Nekoordinované zmeny času naprieč členskými štátmi by poškodili vnútorný trh, keďže by sa zvýšili náklady na cezhraničné obchodovanie a skomplikovali by sa preprava, komunikácia i cestovanie, pričom by sa znížila produktivita vo vnútornom trhu s tovarmi a službami," priblížil energetik Kristián Barát. Zhodli sa na tom spolu so zástupcami z oblasti dopravy a ekonomiky.

"Je to síce len jedna hodina, ale z pohľadu princípov a procesov, ktoré sú za tým, ako napríklad fakturácia a merania, dochádza ku chaotickej situácii," uviedol Barát. Nevie si predstaviť, že by Slovensko a Česko malo iné časy. Myslí si, že keďže je SR naviazaná na energetiku Nemecka, budeme sa musieť prispôsobiť jeho zmene. Rovnako tak bude musieť zrejme urobiť Maďarsko, Česko a Poľsko.

Europoslanec Nagy vidí určitý zmysel pre Slovákov v tom, že zimný čas sa približuje k astronomickému času. "Pokiaľ sme v situácii, že si máme vybrať, musíme poslúchnuť ľudí. Sám som potom za letný čas, čo je de facto posunutie nášho časového pásma na východ o jednu hodinu. Síce možno máme nejako nastavené biologické hodiny a vedú nás k tomu, aby sme slnko mali nad hlavou presne o 12.00 h, ale sociálne hodiny sú posunuté jednoznačne už ďalej. Čiže si ľudia radšej trochu pospia a dlhšie sú hore," vysvetlil.

Europoslankyňa Záborská zasa verí, že členské štáty Únie budú medzi sebou hovoriť o tom, aký čas prijmú. "Mne zostáva len dúfať, že predstavitelia budú takí racionálni, že sa dohodnú a okrem časových pásiem, ktoré sú na okrajoch EÚ, kde je astronomický čas o hodinu posunutý, zostane vo zvyšku rovnaký čas," uviedla. Aj podľa ostatných europoslancov "aj v tomto musí byť istá koordinácia a harmonizácia".

Podľa odborníčky na zdravotníctvo Michaely Macháčovej a psychologičky Tatiany Lesayovej sa odhaduje, že letný čas má pozitívny vplyv na ľudský organizmus, keďže umožňuje viac exteriérových oddychových aktivít. "Jeden zo znakov, ktorý nie je na ľuďoch vidno, je práve chronotyp, teda spôsob, akým narábame s 24-hodinovým cyklom. Niekto preferuje ranné vstávanie, je aktívny v dopoludňajších hodinách, skoro večer už potrebuje spánok, k večeru je už podráždenejší, má menej vôle pustiť sa do novej aktivity a má zhoršenú pamäť, je to dané geneticky. A naopak, sú ľudia "sovy", ktorí dopoludňajší výkon nemajú až taký vysoký, potrebujú dlhšie odpočívať, ráno vstávajú neskôr. Sú aktívnejší poobede. Niektorí dokonca až okolo polnoci či jednej hodiny ráno prestávajú pracovať a cítia sa svieži. Takíto ľudia majú najväčší problém so striedaním času," rozmenila na drobné psychologička.

Takýmto ľuďom robí podľa psychologičky najväčší problém práve prechod na letný čas, keďže im chýba hodina spánku. U citlivejších ľudí môže vzniknúť až tzv. chronický stres, ktorý môže mať vplyv na ich zdravie. Macháčová k tomu pridala aj fakty, ktoré hovoria v prospech dostatku denného svetla na ľudský organizmus.

Posledná povinná zmena na letný čas by mala prebehnúť v nedeľu 31. marca 2019. Po tomto dátume by členské štáty, ktoré by chceli trvalo zaviesť zimný čas, mohli vykonať poslednú sezónnu zmenu času v nedeľu 27. októbra 2019. Po tomto dátume by už sezónna zmena času viac nebola možná. Tento harmonogram je podmienený tým, že Európsky parlament a Rada prijmú návrh Komisie najneskôr do marca 2019.