Bratislava 5. augusta (TASR) - Technológie v školách musia byť využívané efektívnejšie. Apeluje na to organizácia Erudo. Kritizuje, že digitálne technológie vo väčšine prípadov slúžia najmä na zobrazovanie prezentácií, videí alebo pracovných listov. Oveľa menej priestoru podľa nej dostávajú aktivity, pri ktorých žiaci samostatne vyhľadávajú a overujú informácie, pracujú s dátami, prepájajú poznatky medzi predmetmi alebo tvoria vlastné digitálne výstupy.

„Nestačí, že školy disponujú technológiami. Ak sa nezmení spôsob vyučovania, digitálne nástroje sa často stanú len modernejšou verziou tabule alebo meotaru. Informácie stále putujú jedným smerom - od učiteľa či učiteľky k žiakovi. Skutočný prínos technológií pritom spočíva v tom, že umožňujú žiakom a žiačkam skúmať, tvoriť, spolupracovať a riešiť problémy,“ hovorí Tomáš Božik z organizácie Erudo, ktorá sa venuje zatraktívneniu vzdelávania v STEM (veda, technológie, inžinierstvo/technika, matematika) oblasti.

Podľa odborníkov sa diskusia o digitalizácii škôl často zužuje na otázku technického vybavenia. Samotné počítače či interaktívne tabule však kvalitu vzdelávania nezaručia. Rozhodujúce je, či technológie pomáhajú rozvíjať zručnosti, ktoré budú deti potrebovať aj mimo školy.

„Pojem digitalizácia škôl je trochu zavádzajúci. Nepotrebujeme digitalizovať školy, potrebujeme zmeniť spôsob, akým sa v nich učí. Digitálne technológie sú len jedným z nástrojov, ktorý môže túto zmenu podporiť. Ak ich používame len na činnosti, ktoré žiaci zvládnu rovnako dobre s perom a papierom, ich pridaná hodnota je minimálna. Ich naozajstný význam spočíva v tom, že umožňujú robiť veci, ktoré by bez nich neboli možné alebo by boli výrazne náročnejšie,“ vysvetľuje Božik.

Ako príklad uvádzajú odborníci projektové vyučovanie. Namiesto písania referátu, ktorý v súčasnosti dokáže v priebehu niekoľkých sekúnd pripraviť generatívna umelá inteligencia (AI), môžu žiaci vytvoriť podcast s pamätníkom zo svojho mesta, spracovať ho v jednoduchom editore a zverejniť na webovej stránke školy. Pri takejto úlohe sa učia viesť rozhovor, kriticky pracovať s informáciami, štruktúrovať obsah, spolupracovať a komunikovať výsledky svojej práce.

Podobne môže vyzerať aj vyučovanie matematiky alebo techniky. Žiaci môžu navrhnúť rozpočet na stavbu rodinného domu, vyhľadávať aktuálne ceny stavebných materiálov, porovnávať ponuky dodávateľov, počítať plochy a objemy, pracovať s tabuľkami a svoje riešenie obhájiť pred spolužiakmi. V jednej úlohe sa prirodzene prepája matematika, finančná gramotnosť, digitálne zručnosti, práca s informáciami aj argumentácia. Rovnako môžu navrhovať školskú záhradu, plánovať školský výlet alebo pomocou BBC micro:bitu zostaviť jednoduchú meteostanicu a počas niekoľkých týždňov analyzovať nazbierané údaje.

Podľa Erudo je práve nástup generatívnej AI ďalším dôvodom, prečo by školy mali prehodnotiť spôsob zadávania úloh. Čím jednoduchšie je úlohu nahradiť výstupom AI, tým väčší dôraz by mal byť podľa organizácie kladený na aktivity, ktoré vyžadujú vlastné premýšľanie, tvorbu, spoluprácu a kontakt s reálnym svetom.