Bratislava 17. marca (TASR) - Precízna medicína v onkológii môže priniesť výhody nielen pacientom, ale aj štátu. Na Slovensku však chýba nielen dostupnosť detailnej diagnostiky, ale aj inovatívnych terapií, bez ktorých nie je možné realizovať liečbu šitú na mieru. Na pondelkovej tlačovej konferencii na to upozornili odborníci z oblasti onkológie a diagnostiky.

"Precízna alebo personalizovaná medicína v onkológii používa špecifické informácie o nádore a jeho mikroprostredí, aby pomohla stanoviť diagnózu, naplánovať liečbu alebo zistiť, ako dobre liečba funguje, alebo urobiť prognózu," vysvetlil Ján Sedlák z neziskovej organizácie Nadácia Výskum Rakoviny. Lekári spresnili, že pri zriedkavých onko-diagnózach ako je akútna myeloblastová leukémia, glióm či cholangiokarcinóm môže byť precízna liečba účinnejšia a dokáže minimalizovať vedľajšie účinky.

Prednosta onkologickej kliniky SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Matej Hrnčár uviedol, že kľúčovým prvkom precíznej medicíny je správna a včasná diagnostika, vrátane vyšetrenia mutácií s možným liečebným ovplyvnením. Dodal, že Slovensko v dostupnosti nových terapií zaostáva za ostatnými krajinami.

Primárka Oddelenia onkohematológie II. na Klinike onkohematológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) a Národného onkologického ústavu v Bratislave Eva Mikušková ozrejmila, že najnovší pokrok priniesla v rámci liečby akútnej leukémie cielená liečba ivosidenibom. "V kombinácii s hypometylačnou látkou dokázala výrazne predĺžiť celkové prežívanie pacientov až na 29,3 mesiaca," objasnila Mikušková. Ako dodala, výskumy ukázali, že pred tým bol priemerný medián dožitia na úrovni približne dva až osem mesiacov.

Primárka však vysvetlila, že liečba nie je určená pre všetkých pacientov, len pre konkrétnu skupinu so špecifickou mutáciou v géne. "Nebudeme ju dávať zbytočne niekomu, kto tú mutáciu nemá," doplnila. Ivosidenib bol v EÚ schválený v roku 2023, avšak na Slovensku zatiaľ nebol kategorizovaný. "Teraz prebieha legislatívny proces," podotkla Mikušková. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) odporučil vo februári tohto roka nevyhovieť žiadosti o kategorizáciu, pokiaľ držiteľ registrácie neupraví cenu liečby a podmienky úhrady.

Neurológ Peter Kalina z II. Neurologickej kliniky LF UK Univerzitnej nemocnice Bratislava priblížil, že v inovatívnej liečbe gliómov (mozgových nádorov) sa vo svete testuje cielená terapia s využitím liečiva vorasidenib. "Zdá sa, že spôsobil revolúciu v liečbe a prognóze pacientov, najmä mladých pacientov s menej zhubnými gliómami, teda nádormi druhého stupňa malignity," uviedol Kalina. Dodal, že na Slovensku tento liek nie je dostupný a v rámci Európy zatiaľ nebol schválený. V roku 2024 získal registráciu v Spojených štátoch amerických.

Precízna medicína ponúka podľa Hrnčára možnosti, ako zlepšiť výsledky aj pri liečbe nádorov žlčových ciest. "Pacienti s nádormi žlčových ciest majú obmedzené možnosti liečby. Táto liečba je často málo efektívna a zároveň toxická," poznamenal Hrnčár. Zdôraznil, že operácia takýchto nádorov je extrémne komplikovaná a že práve cielená monoterapia by mohla pacientom významne skvalitniť život. "V prípade vyšetrenia mutácií nie je úhrada liekov, ktoré by vedeli pomôcť našim pacientom. Tá situácia na Slovensku je bohužiaľ taká, že prístup k inovatívnym liečbam je momentálne obmedzený," uzavrel.