Bratislava 2. júna (TASR) - Odborníci zo Slovenskej a Českej republiky predstavili návrhy na zlepšenie začlenenia a jazykovej prípravy detí a mladých z cudziny v školstve v obidvoch krajinách. Súčasný systém podpory detí s odlišným materinským jazykom vykazuje vážne systémové nedostatky. V utorok to uviedol analytik Centra vzdelávacích analýz (CVA) Michal Rehúš.

Na Slovensku počet žiakov z cudziny v základných školách narástol od začiatku vojny - kým v školskom roku 2021/2022 ich bolo zhruba 900, v aktuálnom školskom roku 2025/2026 sa v základných školách nachádza zhruba 4700 žiakov z cudziny. Podobne je to aj v Českej republike, počet žiakov z cudziny stúpol v základných školách zo zhruba 30.000 na 76.000. Spolu v materských, základných a stredných školách sa na Slovensku nachádza necelých 24.000 žiakov z cudziny, v Českej republike je ich viac ako 120.000. Počet detí cudzincov rastie v oboch krajinách rovnako prudko, za štyri roky sa na základných školách takmer strojnásobil.

Predbežné výstupy z medzinárodného kvalitatívneho výskumu CVA ukazujú, že Česko aj Slovensko zápasia s rovnakými problémami - neprepojené databázy, slabá informovanosť rodičov, nedostatočná jazyková príprava, prijímacie i maturitné skúšky, ktoré fungujú skôr ako bariéra. Na to, že sa to dá, poukazujú aj príklady z praxe. „Komplexná podpora má zmysel len vtedy, keď sa partneri v regióne navzájom poznajú a zdieľajú dáta aj ciele,“ povedal riaditeľ Krajského centra vzdelávania z Plzne Lukáš Vlček.

Inklucentrum na Slovensku v spolupráci s Centrom poradenstva a prevencie Bratislava III rozbehlo na školách psychosociálnu podporu pre deti z Ukrajiny, s mestom Bratislava model mestského Inkluzívneho jazykového centra s učebnicami a inovačným vzdelávaním pre učiteľov. S Národným inštitútom vzdelávania a mládeže spustili prvé dve experimentálne adaptačné triedy na Základnej škole K. Brúderovej v Bratislave. „Nechceme, aby o budúcnosti dieťaťa rozhodovalo to, ako rýchlo sa naučí po slovensky, ale jeho schopnosti, talent a sny,“ uviedla lektorka slovenčiny ako druhého jazyka Alexandra Alexanderová, ktorá učí na Základnej škole K. Brúderovej, kde je viac ako 20-percentný podiel žiakov cudzincov.

Rehúš z rozhovorov s expertami v oboch krajinách predbežne identifikoval päť prierezových opatrení, ktoré môžu výrazne podporiť úspech detí. Navrhuje spojiť údaje ministerstiev vnútra a školstva, sprístupniť ich samosprávam a školám a cielene informovať rodičov, aby žiadne dieťa neostalo mimo systému. Druhým opatrením je podporu prideľovať podľa jazykovej diagnostiky, nie podľa národnosti či dĺžky pobytu. Navrhuje sa z jazykovej prípravy spraviť povinnosť každej školy. Prispôsobiť by sa mali aj prijímacie a maturitné skúšky. Piatym opatrením je pridať podporu pred vstupom na strednú školu. Zaviesť prípravný kurz či nultý ročník a kariérnu podporu, aby sa mladí ľudia neuzatvárali pred maturitnými odbormi. České a slovenské expertné organizácie v tejto súvislosti vyzývajú ministerstvá školstva a príslušné štátne inštitúcie, aby zvýšili investície do navrhovaných systémových opatrení.