MS vo futbale 2026
Všetky správy
V prípade, že rodič cíti sklamanie alebo hnev z vysvedčenia, mal by sa podľa odborníčky najskôr hlboko nadýchnuť a spracovať tieto emócie osamote, než konfrontuje dieťa.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 29. júna (TASR) - Debata o vysvedčení by sa nemala začať kritikou, ale ocenením. Je dôležité zamerať sa na celoročnú snahu dieťaťa, nie iba na výslednú známku. Rodič by mal prejaviť záujem, ako sa dieťa v škole cítilo, čo ho bavilo a v čom vidí svoje silné stránky, v čom sa mu darilo. Pre TASR to uviedla psychologička Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Beáta Sedlačková.
Rozhovor o horších známkach by mal podľa nej prebiehať v pokojnej atmosfére s orientáciou na budúcnosť. Rodičom radí položiť otázky ako: „Vidím, že z matematiky to úplne nevyšlo. Čo myslíš, že by ti pomohlo, aby to bolo po prázdninách lepšie? Ako ti v tom môžem pomôcť?“ Psychologička zdôraznila, že dieťa musí cítiť, že ho má rodič rád bezpodmienečne - bez ohľadu na to, čo je na vysvedčení.
V prípade, že rodič cíti sklamanie alebo hnev z vysvedčenia, mal by sa podľa Sedlačkovej najskôr hlboko nadýchnuť a spracovať tieto emócie osamote, než konfrontuje dieťa. Odporúča položiť si racionálne otázky: „Boli moje očakávania realistické vzhľadom na schopnosti dieťaťa? Nezrkadlím do dieťaťa svoje vlastné nenaplnené ambície z detstva?“ Ako podotkla, škola je len jednou z mnohých oblastí života a zlé známky nedefinujú charakter, hodnotu, talent ani budúci úspech dieťaťa v živote.
Psychologička v súvislosti s odovzdávaním koncoročných vysvedčení zároveň apelovala na rodičov, aby sa vyhli trestom a kriku. Spomenula, že fyzické tresty, domáce väzenie či zákazy situáciu nezlepšia, iba prehĺbia priepasť medzi rodičom a dieťaťom a zvýšia úzkosť. Rodičia by sa podľa nej mali vyhnúť aj porovnávaniu. Upozornila, že vety typu „Pozri sa na susedovho Maťa, ten má čisté jednotky“ v dieťati vyvolávajú pocit menejcennosti a horkosti. Každé dieťa má svoje vlastné tempo a talent. Radí neporovnávať ani so súrodencami.
Dospelí by sa podľa Sedlačkovej mali vyhnúť aj ignorancii a ironizovaniu. Priblížila, že prejsť vysvedčenie mlčaním alebo sarkastickými poznámkami zraňuje rovnako ako krik a otvorený hnev rodiča. Napokon odporúča vyhnúť sa „katastrofizácii“. Netreba podľa nej z jednej trojky či štvorky robiť koniec sveta a strašiť dieťa zničenou budúcnosťou.
„Vysvedčenie nám hovorí o aktuálnom výkone v škole, ale menej o hodnote dieťaťa, o jeho talente, vlastnostiach či o budúcom zaradení sa do života. Pre rodiča je dobrým signálom, ak k nemu dieťa prichádza s dôverou a bez strachu, aj keď sa mu niečo nepodarí,“ skonštatovala psychologička.
Rozhovor o horších známkach by mal podľa nej prebiehať v pokojnej atmosfére s orientáciou na budúcnosť. Rodičom radí položiť otázky ako: „Vidím, že z matematiky to úplne nevyšlo. Čo myslíš, že by ti pomohlo, aby to bolo po prázdninách lepšie? Ako ti v tom môžem pomôcť?“ Psychologička zdôraznila, že dieťa musí cítiť, že ho má rodič rád bezpodmienečne - bez ohľadu na to, čo je na vysvedčení.
V prípade, že rodič cíti sklamanie alebo hnev z vysvedčenia, mal by sa podľa Sedlačkovej najskôr hlboko nadýchnuť a spracovať tieto emócie osamote, než konfrontuje dieťa. Odporúča položiť si racionálne otázky: „Boli moje očakávania realistické vzhľadom na schopnosti dieťaťa? Nezrkadlím do dieťaťa svoje vlastné nenaplnené ambície z detstva?“ Ako podotkla, škola je len jednou z mnohých oblastí života a zlé známky nedefinujú charakter, hodnotu, talent ani budúci úspech dieťaťa v živote.
Psychologička v súvislosti s odovzdávaním koncoročných vysvedčení zároveň apelovala na rodičov, aby sa vyhli trestom a kriku. Spomenula, že fyzické tresty, domáce väzenie či zákazy situáciu nezlepšia, iba prehĺbia priepasť medzi rodičom a dieťaťom a zvýšia úzkosť. Rodičia by sa podľa nej mali vyhnúť aj porovnávaniu. Upozornila, že vety typu „Pozri sa na susedovho Maťa, ten má čisté jednotky“ v dieťati vyvolávajú pocit menejcennosti a horkosti. Každé dieťa má svoje vlastné tempo a talent. Radí neporovnávať ani so súrodencami.
Dospelí by sa podľa Sedlačkovej mali vyhnúť aj ignorancii a ironizovaniu. Priblížila, že prejsť vysvedčenie mlčaním alebo sarkastickými poznámkami zraňuje rovnako ako krik a otvorený hnev rodiča. Napokon odporúča vyhnúť sa „katastrofizácii“. Netreba podľa nej z jednej trojky či štvorky robiť koniec sveta a strašiť dieťa zničenou budúcnosťou.
„Vysvedčenie nám hovorí o aktuálnom výkone v škole, ale menej o hodnote dieťaťa, o jeho talente, vlastnostiach či o budúcom zaradení sa do života. Pre rodiča je dobrým signálom, ak k nemu dieťa prichádza s dôverou a bez strachu, aj keď sa mu niečo nepodarí,“ skonštatovala psychologička.
