Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Pri vyšetrení pacienta s vysokým krvným tlakom lekár preveruje anamnézu, teda či sa už u niekoho v rodine hypertenzia alebo srdcovo-cievna príhoda vyskytli.
Autor TASR
Bratislava 21. októbra (TASR) - Po odhalení vysokého krvného tlaku treba u pacientov v prvom rade odhadnúť riziko vzniku srdcovo-cievnej príhody. Následne lekár preskúma rizikové faktory a na základe toho naplánuje liečbu. Ako pre TASR uviedla hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR pre všeobecné lekárstvo Adriana Šimková, pacientov s hypertenziou vie manažovať aj všeobecný lekár, teda nie vždy je potrebné vyhľadať špecialistu.
V prípade, že lekár odhalí vysoký krvný tlak, pacient je považovaný za rizikového a je potrebné odhadnúť, aké je riziko pre vznik srdcovo-cievnej príhody, ozrejmila Šimková. Na základe toho potom lekár pristupuje k manažmentu jeho rizikových faktorov. „Ak má pacient vysoký krvný tlak, veľmi často aj v praxi vidíme, že je zároveň obézny, môže mať aj zvýšenú hladinu cholesterolu alebo cukru v krvi,“ skonštatovala odborníčka. Dodala, že hypertenziu možno odhaliť pri objavení sa zdravotných problémov, ale aj pri preventívnej prehliadke či predoperačnom vyšetrení.
Pri vyšetrení pacienta s vysokým krvným tlakom lekár preveruje anamnézu, teda či sa už u niekoho v rodine hypertenzia alebo srdcovo-cievna príhoda vyskytli. Pacienta tiež čaká odber krvi, EKG vyšetrenie a "pátranie" po tzv. predklinických orgánových poškodeniach. "To znamená, že zisťujeme, či sa pacientovi neukladá cholesterol v krčných cievach, akú má bielkovinu v moči a iné vyšetrenia, ktoré nám pacienta posúvajú do vyššieho kardiovaskulárneho rizika," priblížila Šimková s tým, že od toho sa následne odvíja manažment liečby.
Ako uviedla, existuje tzv. štandardný postup pre komplexný manažment liečby hypertenzie, teda aj všeobecný lekári vedia, ako postupovať. "Vedia, ako správne liečiť a ako pacienta zaklasifikovať v tom zmysle, či je menej alebo viac rizikový. Tiež vedia, ako ho kontrolovať," vysvetlila lekárka.
Starostlivosť o pacientov s hypertenziou ovplyvnila aj pandémia. Najmä v prípade rizikových pacientov, ktorým hrozil ťažší priebeh ochorenia COVID-19 sa využíval manažment formou telemedicíny. „Dohodli sme si termín, pýtali sa, aké má ťažkosti, prípadne sme prestavili liečbu. Na základe triediacich otázok sme niekedy dospeli k záveru, že pacienta potrebujeme vidieť a on následne prišiel v presne určenom čase do ambulancie,“ doplnila odborníčka.
V prípade, že lekár odhalí vysoký krvný tlak, pacient je považovaný za rizikového a je potrebné odhadnúť, aké je riziko pre vznik srdcovo-cievnej príhody, ozrejmila Šimková. Na základe toho potom lekár pristupuje k manažmentu jeho rizikových faktorov. „Ak má pacient vysoký krvný tlak, veľmi často aj v praxi vidíme, že je zároveň obézny, môže mať aj zvýšenú hladinu cholesterolu alebo cukru v krvi,“ skonštatovala odborníčka. Dodala, že hypertenziu možno odhaliť pri objavení sa zdravotných problémov, ale aj pri preventívnej prehliadke či predoperačnom vyšetrení.
Pri vyšetrení pacienta s vysokým krvným tlakom lekár preveruje anamnézu, teda či sa už u niekoho v rodine hypertenzia alebo srdcovo-cievna príhoda vyskytli. Pacienta tiež čaká odber krvi, EKG vyšetrenie a "pátranie" po tzv. predklinických orgánových poškodeniach. "To znamená, že zisťujeme, či sa pacientovi neukladá cholesterol v krčných cievach, akú má bielkovinu v moči a iné vyšetrenia, ktoré nám pacienta posúvajú do vyššieho kardiovaskulárneho rizika," priblížila Šimková s tým, že od toho sa následne odvíja manažment liečby.
Ako uviedla, existuje tzv. štandardný postup pre komplexný manažment liečby hypertenzie, teda aj všeobecný lekári vedia, ako postupovať. "Vedia, ako správne liečiť a ako pacienta zaklasifikovať v tom zmysle, či je menej alebo viac rizikový. Tiež vedia, ako ho kontrolovať," vysvetlila lekárka.
Starostlivosť o pacientov s hypertenziou ovplyvnila aj pandémia. Najmä v prípade rizikových pacientov, ktorým hrozil ťažší priebeh ochorenia COVID-19 sa využíval manažment formou telemedicíny. „Dohodli sme si termín, pýtali sa, aké má ťažkosti, prípadne sme prestavili liečbu. Na základe triediacich otázok sme niekedy dospeli k záveru, že pacienta potrebujeme vidieť a on následne prišiel v presne určenom čase do ambulancie,“ doplnila odborníčka.
