Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Ako povedala, je potrebné, aby sa človek sústredil na to, čo dokáže ovplyvniť, keďže úzkosť často rastie spolu s pocitom bezmocnosti.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Prešov 27. marca (TASR) - Prevencia psychických ťažkostí v čase vojnových konfliktov vo svete spočíva najmä v regulácii kontaktu so správami, vyhýbaní sa neustálemu sledovaniu negatívneho obsahu a v budovaní psychickej odolnosti. Pre TASR to uviedla Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie s tým, že cieľom nie je ignorovať realitu, ale zabrániť tomu, aby bol mozog dlhodobo udržiavaný v stave chronickej aktivácie stresovej reakcie.
„Jedným z najdôležitejších preventívnych faktorov je kontrola množstva a formy konzumácie správ. Sledovať správy v presne určenom čase, nie neustále počas dňa, vyhýbať sa opakovanému sledovaniu rovnakých traumatických obrazov, obmedziť tzv. doomscrolling na sociálnych sieťach. Dôležitý je aj výber dôveryhodných zdrojov, ktoré poskytujú informácie bez senzacionalizmu,“ uviedla Knut.
Ešte dôležitejšie a preventívne komplexnejšie je podľa nej budovanie psychickej odolnosti človeka. „Zdá sa, že toto bude v najbližších rokoch hlavnou preventívnou výzvou. Psychická odolnosť, alebo reziliencia nie je vrodenou vlastnosťou, ale dynamickou schopnosťou, ktorú možno cielene kultivovať a trénovať podobne ako svaly, čo je iste dobrá správa,“ vysvetlila Knut.
Hlavné piliere psychickej odolnosti sú podľa jej slov flexibilita myslenia, schopnosť udržiavať vnútornú rovnováhu nezávisle od vonkajšieho sveta a pestovanie kvalitných medziľudských vzťahov.
„Spočíva to vo vedomom tréningu mysle, ktorá sa dokáže adaptovať na neistotu a spracovať záťaž ako príležitosť k rastu. Jedným z hlavných zdrojov úzkosti počas globálnych kríz je pocit bezmocnosti. Psychologický výskum ukazuje, že psychickú odolnosť zvyšuje orientácia na oblasti, ktoré človek môže ovplyvniť. Praktické kroky môžu zahŕňať napríklad zapojenie sa do komunitnej pomoci, podporu humanitárnych aktivít či aktívnu starostlivosť o rodinu a blízkych,“ doplnila Knut.
„Ak sme sa však v Lige za duševné zdravie niečo naučili, aj z programov psychosociálnej podpory pre ľudí utekajúcimi pred vojnou na Ukrajine, je, že prekonávanie úzkosti neznamená ju necítiť alebo presviedčať sa, že všetko je vždy v poriadku alebo že nám nič nehrozí. Pomáha sa ukotviť v realite. Položiť si otázku: Čo sa deje v mojom bezprostrednom prostredí? Aké sú reálne hrozby pre môj život práve teraz? Často zistíme, že aj keď svet obsahuje veľa problémov, náš každodenný život je v tejto chvíli relatívne bezpečný,“ skonštatovala Knut.
Ako povedala, je potrebné, aby sa človek sústredil na to, čo dokáže ovplyvniť, keďže úzkosť často rastie spolu s pocitom bezmocnosti.
„Keď sa však zameriame na veci, ktoré vieme zvládnuť vo vlastnom živote alebo keby prišla kríza - naše rozhodnutia, zabezpečenie, vzťahy, každodenné kroky - pocit kontroly sa prirodzene zvyšuje. Veľmi dôležitá je aj dôvera v seba a vo svoju schopnosť zvládnuť náročné situácie. Budúcnosť je vždy menej predvídateľná, než by sme chceli, ale zároveň býva často menej katastrofická, než sa obávame. Je dobré si pripomínať že najväčší vplyv na psychické zdravie má to, čo robíme v každodennom živote, naše vzťahy, starostlivosť o telo a zmysluplné aktivity,“ dodala Knut.
„Jedným z najdôležitejších preventívnych faktorov je kontrola množstva a formy konzumácie správ. Sledovať správy v presne určenom čase, nie neustále počas dňa, vyhýbať sa opakovanému sledovaniu rovnakých traumatických obrazov, obmedziť tzv. doomscrolling na sociálnych sieťach. Dôležitý je aj výber dôveryhodných zdrojov, ktoré poskytujú informácie bez senzacionalizmu,“ uviedla Knut.
Ešte dôležitejšie a preventívne komplexnejšie je podľa nej budovanie psychickej odolnosti človeka. „Zdá sa, že toto bude v najbližších rokoch hlavnou preventívnou výzvou. Psychická odolnosť, alebo reziliencia nie je vrodenou vlastnosťou, ale dynamickou schopnosťou, ktorú možno cielene kultivovať a trénovať podobne ako svaly, čo je iste dobrá správa,“ vysvetlila Knut.
Hlavné piliere psychickej odolnosti sú podľa jej slov flexibilita myslenia, schopnosť udržiavať vnútornú rovnováhu nezávisle od vonkajšieho sveta a pestovanie kvalitných medziľudských vzťahov.
„Spočíva to vo vedomom tréningu mysle, ktorá sa dokáže adaptovať na neistotu a spracovať záťaž ako príležitosť k rastu. Jedným z hlavných zdrojov úzkosti počas globálnych kríz je pocit bezmocnosti. Psychologický výskum ukazuje, že psychickú odolnosť zvyšuje orientácia na oblasti, ktoré človek môže ovplyvniť. Praktické kroky môžu zahŕňať napríklad zapojenie sa do komunitnej pomoci, podporu humanitárnych aktivít či aktívnu starostlivosť o rodinu a blízkych,“ doplnila Knut.
„Ak sme sa však v Lige za duševné zdravie niečo naučili, aj z programov psychosociálnej podpory pre ľudí utekajúcimi pred vojnou na Ukrajine, je, že prekonávanie úzkosti neznamená ju necítiť alebo presviedčať sa, že všetko je vždy v poriadku alebo že nám nič nehrozí. Pomáha sa ukotviť v realite. Položiť si otázku: Čo sa deje v mojom bezprostrednom prostredí? Aké sú reálne hrozby pre môj život práve teraz? Často zistíme, že aj keď svet obsahuje veľa problémov, náš každodenný život je v tejto chvíli relatívne bezpečný,“ skonštatovala Knut.
Ako povedala, je potrebné, aby sa človek sústredil na to, čo dokáže ovplyvniť, keďže úzkosť často rastie spolu s pocitom bezmocnosti.
„Keď sa však zameriame na veci, ktoré vieme zvládnuť vo vlastnom živote alebo keby prišla kríza - naše rozhodnutia, zabezpečenie, vzťahy, každodenné kroky - pocit kontroly sa prirodzene zvyšuje. Veľmi dôležitá je aj dôvera v seba a vo svoju schopnosť zvládnuť náročné situácie. Budúcnosť je vždy menej predvídateľná, než by sme chceli, ale zároveň býva často menej katastrofická, než sa obávame. Je dobré si pripomínať že najväčší vplyv na psychické zdravie má to, čo robíme v každodennom živote, naše vzťahy, starostlivosť o telo a zmysluplné aktivity,“ dodala Knut.
