Prešov 1. februára (TASR) - Ak sa človeku nepodarí dodržať novoročné predsavzatie, je dôležité nekarhať sa a nenadávať si, ale zamyslieť sa, čo reálne môže nastaviť inak, aby mu to pomohlo dosiahnuť vytýčený cieľ. Potom si môže naplánovať ďalšie kroky. V súvislosti s nenaplnením novoročných predsavzatí to pre TASR uviedla Stanislava Knut z Ligy za duševné zdravie.

Niektorí ľudia podľa nej nesplnené novoročné predsavzatia, ktoré si dali, hodia za hlavu. Sú však i takí, ktorých to trápi, cítia sklamanie, frustráciu a výčitky.

„Títo ľudia majú tendenciu vnímať nedodržané predsavzatia ako osobné zlyhanie, čo môže oslabiť ich sebadôveru. V realite sú však rôzne pošmyknutia, pochybenia bežné, samotná zmena správania, o ktorú sa snažia, väčšinou nejde zo dňa na deň. I keď opäť existujú aj ľudia, ktorí jednoducho zahodia cigarety a viac si nezapália,“ uviedla Knut.

Ľudia podľa jej slov nie sú na seba príliš prísni preto, že by boli nároční, ale skôr preto, že sa naučili hodnotiť seba cez výsledok, nie cez samotný proces.

„Predsavzatie sa často nevedome zmení na test osobnej hodnoty. Mnohí sme vyrastali v prostredí, kde chyba znamenala výčitku a automatické zlyhanie,“ vysvetlila Knut.

Rozumným cieľom pri napĺňaní predsavzatia nie je podľa nej vydržať za každú cenu, ale učiť sa pracovať s našou realitou. „Je namieste sa sám seba opýtať, aké kroky v správaní si môžem nastaviť, aby to bol dlhodobo udržateľný proces pre moju motiváciu a životné podmienky. Ak vyhodnotím, že predsavzatie mi nedáva zmysel, vytvára vo mne neprimeraný tlak, je v konflikte s mojím zdravím, fyzickým či psychickým, alebo vychádza z prísnych presvedčení o hodnote seba a z neprimeraného tlaku okolia, potom je terapeuticky zdravé predsavzatie pustiť a preformulovať svoj hodnotový smer,“ povedala Knut.

Ako pokračovala, realistické nastavovanie si cieľov je jedným z kľúčových ochranných faktorov duševného zdravia. „Z psychologického hľadiska nejde len o zníženie latky, ale o zmenu nášho presvedčenia. Nastaviť si ciele podľa reálneho života a nie podľa ideálu. Táto flexibilita podporuje takzvanú psychickú odolnosť (rezilienciu). Nastavenie realistických cieľov nás chráni pred sebaobviňovaním a stabilizuje našu motiváciu ísť ďalej cez malé, dosiahnuteľné úspechy. Práve tie posilňujú našu sebaúctu, chránia nás pred stresom a vyhorením. Ako psychická podpora a pomoc dobre fungujú aj rôzne tematické svojpomocné skupiny, kde si členovia odovzdávajú skúsenosti,“ skonštatovala Knut.

Tým, ktorým sa nepodarilo ani po mesiaci splniť cieľ, ktorý si dali, odkazuje, že nie sú slabí alebo nedostatoční.

„Nie je to morálne zlyhanie, len zlá stratégia. Chceme ľudí motivovať, aby sa vzdelávali aj o duševnom zdraví. Ako funguje naša myseľ. Ako posilniť našu psychickú odolnosť. Mnohí z nás sa už naučili, ako sa otužovať, aby boli odolní voči infekciám, to isté sa dá aj v oblasti psychického zdravia,“ dodala Knut.