Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Z analýzy Inštitútu zdravotných analýz (IZA) takisto vyplýva, že na Slovensku žije s dekubitmi približne 11.000 až 12.000 pacientov a ročne pribúda 7000 až 8000 nových prípadov.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) - Približne 90 percentám dekubitov, teda preležanín, možno podľa odborníkov predchádzať preventívnymi opatreniami. Prevencia môže byť osem- až desaťkrát lacnejšia ako následná liečba, pričom náklady výrazne rastú pri pokročilých štádiách. Z analýzy Inštitútu zdravotných analýz (IZA) takisto vyplýva, že na Slovensku žije s dekubitmi približne 11.000 až 12.000 pacientov a ročne pribúda 7000 až 8000 nových prípadov. Odborníci však upozorňujú, že dostupné údaje nemusia zachytávať skutočný rozsah problému a počet prípadov môže byť pre nedostatky vo vykazovaní vyšší.
„Z dát tiež vyplýva, že až 86 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo dekubity ako vedľajšiu diagnózu u menej ako jedného percenta hospitalizácií pacientov vo veku nad 50 rokov,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotných analýz IZA Veronika Rybanská.
Ekonomické dôsledky rastú spolu so závažnosťou dekubitov. Podľa Rybanskej môže byť liečba pokročilého štádia päť- až desaťkrát nákladnejšia ako liečba v počiatočnom štádiu. Beáta Grešš Halász zo Slovenskej spoločnosti pre ošetrovanie otvorených rán zároveň poukázala na údaje, podľa ktorých môže byť prevencia osem- až desaťkrát lacnejšia ako následná liečba.
Pri predchádzaní vzniku dekubitov je podľa odborníkov dôležité najmä pravidelné polohovanie pacienta, hygiena a kontrola kože, dostatočná výživa a hydratácia či používanie vhodných podporných povrchov. „Približne 90 percentám dekubitov vieme preventívnymi opatreniami predísť,“ uviedla Grešš Halász.
Starostlivosť o pacientov s dekubitmi sa zároveň čoraz viac presúva do domáceho prostredia a zariadení sociálnych služieb. Počet návštev v domácej starostlivosti vzrástol z približne 372.000 v roku 2015 na 585.000 v roku 2024. Takmer 90 percent z nich zabezpečovali agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Odborníci zároveň považujú za potrebné zlepšiť zber dát aj kontrolu dodržiavania preventívnych postupov. Prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán Marek Čambal zdôraznil aj potrebu posilnenia personálu či investícií do prevencie.
„Z dát tiež vyplýva, že až 86 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykazovalo dekubity ako vedľajšiu diagnózu u menej ako jedného percenta hospitalizácií pacientov vo veku nad 50 rokov,“ uviedla riaditeľka odboru zdravotných analýz IZA Veronika Rybanská.
Ekonomické dôsledky rastú spolu so závažnosťou dekubitov. Podľa Rybanskej môže byť liečba pokročilého štádia päť- až desaťkrát nákladnejšia ako liečba v počiatočnom štádiu. Beáta Grešš Halász zo Slovenskej spoločnosti pre ošetrovanie otvorených rán zároveň poukázala na údaje, podľa ktorých môže byť prevencia osem- až desaťkrát lacnejšia ako následná liečba.
Pri predchádzaní vzniku dekubitov je podľa odborníkov dôležité najmä pravidelné polohovanie pacienta, hygiena a kontrola kože, dostatočná výživa a hydratácia či používanie vhodných podporných povrchov. „Približne 90 percentám dekubitov vieme preventívnymi opatreniami predísť,“ uviedla Grešš Halász.
Starostlivosť o pacientov s dekubitmi sa zároveň čoraz viac presúva do domáceho prostredia a zariadení sociálnych služieb. Počet návštev v domácej starostlivosti vzrástol z približne 372.000 v roku 2015 na 585.000 v roku 2024. Takmer 90 percent z nich zabezpečovali agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti.
Odborníci zároveň považujú za potrebné zlepšiť zber dát aj kontrolu dodržiavania preventívnych postupov. Prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán Marek Čambal zdôraznil aj potrebu posilnenia personálu či investícií do prevencie.
