Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Dodal, že predpokladané vplyvy klimatickej zmeny sú spojené hlavne s úbytkom dostupnosti vody v priebehu vegetačného obdobia.
Autor TASR
Zvolen 20. augusta (TASR) - Celé územie Slovenska je tento rok v rôznom štádiu vlahového deficitu. To, aký bude rozsah poškodenia lesných porastov, ovplyvní aj jeseň. Súvisí to s tým, či bude pokračovať nedostatok zrážok alebo sa situácia zlepší. Pre TASR to uviedol Jaroslav Kmeť z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene.
Dodal, že predpokladané vplyvy klimatickej zmeny sú spojené hlavne s úbytkom dostupnosti vody v priebehu vegetačného obdobia. Rovnako s výskytom škodlivých poveternostných javov, medzi ktoré patria aj dlhé periódy sucha. „Extrémne teploty vzduchu, ktoré boli v lete, sprevádza extrémne sucho. Zapríčiňuje to veľkoplošnú stratu na produkcii lesov, ďalšie zhoršenie ich zdravotného stavu a odumieranie,“ objasnil.
Žltnutie už v lete je podľa neho aj určitá obranná schopnosť rastlín, a to špeciálne stromov proti nadmernej strate vody. „Dlhé periódy sucha však spôsobujú nezvratné poškodenie hlavne citlivých druhov drevín,“ zdôraznil Kmeť s tým, že aj keď sa sucho dáva do súvislosti najmä so smrekom obyčajným, jeho negatívne pôsobenie sa týka aj iných ihličnanov, napríklad jedle bielej, z listnatých drevín buku, brezy, jaseňa či duba. Podotkol, že známa je vyššia citlivosť mladších vekových štádií na deficit vody. „Dospelé stromy sú síce vďaka hlbšej koreňovej sústave a zásobám uhľohydrátov a živín menej citlivé na deficit vody, záleží však od druhu dreviny,“ informoval. Sucho v nich však môže zvýšiť náchylnosť na napadnutie hmyzom, drevokaznými hubami alebo chorobami.
Na vysoké teploty podľa Kmeťa reagujú aj fyziologické procesy drevín, ako napríklad transpirácia, ktorá pomáha ochladzovaniu rastlín, a to výdajom vody v podobe vodnej pary. „Pri teplotách, aké boli v priebehu tohto vegetačného obdobia, je to na vodu náročný proces,“ uviedol. Potrebné je, aby si stromy dopĺňali vodu z pôdneho prostredia. Ak však nastáva stres z nedostatku vody, je to problém. „Prieduchy na asimilačných orgánoch sa zatvárajú, listy sa začínajú prehrievať a hovoríme o takzvanom úpale orgánov,“ vysvetlil.
Pre vzťahy medzi množstvom vody v rastline a v okolitom prostredí je podľa neho problematické vytvoriť kritérium pre stanovenie miery, akému veľkému stresu zo sucha je rastlina vystavená. Zhrnul, že obdobie bez dažďov vždy spôsobuje oslabenie rastlín a môže byť faktorom chradnutia a odumierania porastov.
Dodal, že predpokladané vplyvy klimatickej zmeny sú spojené hlavne s úbytkom dostupnosti vody v priebehu vegetačného obdobia. Rovnako s výskytom škodlivých poveternostných javov, medzi ktoré patria aj dlhé periódy sucha. „Extrémne teploty vzduchu, ktoré boli v lete, sprevádza extrémne sucho. Zapríčiňuje to veľkoplošnú stratu na produkcii lesov, ďalšie zhoršenie ich zdravotného stavu a odumieranie,“ objasnil.
Žltnutie už v lete je podľa neho aj určitá obranná schopnosť rastlín, a to špeciálne stromov proti nadmernej strate vody. „Dlhé periódy sucha však spôsobujú nezvratné poškodenie hlavne citlivých druhov drevín,“ zdôraznil Kmeť s tým, že aj keď sa sucho dáva do súvislosti najmä so smrekom obyčajným, jeho negatívne pôsobenie sa týka aj iných ihličnanov, napríklad jedle bielej, z listnatých drevín buku, brezy, jaseňa či duba. Podotkol, že známa je vyššia citlivosť mladších vekových štádií na deficit vody. „Dospelé stromy sú síce vďaka hlbšej koreňovej sústave a zásobám uhľohydrátov a živín menej citlivé na deficit vody, záleží však od druhu dreviny,“ informoval. Sucho v nich však môže zvýšiť náchylnosť na napadnutie hmyzom, drevokaznými hubami alebo chorobami.
Na vysoké teploty podľa Kmeťa reagujú aj fyziologické procesy drevín, ako napríklad transpirácia, ktorá pomáha ochladzovaniu rastlín, a to výdajom vody v podobe vodnej pary. „Pri teplotách, aké boli v priebehu tohto vegetačného obdobia, je to na vodu náročný proces,“ uviedol. Potrebné je, aby si stromy dopĺňali vodu z pôdneho prostredia. Ak však nastáva stres z nedostatku vody, je to problém. „Prieduchy na asimilačných orgánoch sa zatvárajú, listy sa začínajú prehrievať a hovoríme o takzvanom úpale orgánov,“ vysvetlil.
Pre vzťahy medzi množstvom vody v rastline a v okolitom prostredí je podľa neho problematické vytvoriť kritérium pre stanovenie miery, akému veľkému stresu zo sucha je rastlina vystavená. Zhrnul, že obdobie bez dažďov vždy spôsobuje oslabenie rastlín a môže byť faktorom chradnutia a odumierania porastov.
